Apoštol Pavol upriamuje našu pozornosť na vdovy – ženy, ktoré nemali manžela a boli odkázané na pomoc iných. Má pre nich cenné a veľmi múdre postrehy. Tým mladším odporúča, aby sa vydali. O tie staršie sa má postarať rodina a ak to nie je možné, tak je to úloha zboru. To, čo mnohí za týmito radami nevidia, je požehnanie. Božie požehnanie je pre všetkých a vo všetkom. Pán Boh naše slobodné rozhodnutia požehnáva. Vdovy, ktoré sa znova vydajú, sa stávajú požehnaním a pomocou pre manžela. Tie, ktoré majú svoje miesto v rodine, sú požehnaním pre svojich najbližších. Tie, ktoré si nájdu svoje miesto v cirkevnom zbore, sú požehnaním pre zbor. – – V mojej blízkosti je viacero vytrvalo sa modliacich žien. V mnohých zboroch podporujú diakonickú prácu. Sú ochotné pomôcť vždy, keď je to potrebné. Majú totiž čas pre duchovné aktivity. V tomto uponáhľanom svete, ktorý sa nemá čas stíšiť, je to obzvlášť vzácne. Kto sa bude modliť za nás, za naše rodiny, za potreby našich zborov? Často sú to práve vdovy, ktoré, ako píše Pavel, zložili svoju nádej v Bohu. Vďaka, Bože, za ne i za požehnanie, ktoré skrze ne prijímame!
Erika Pospíšilová