Tragické na Judášovej zrade nie je ani tak to, že sa odhodlal na takýto podlý skutok... Nakoniec, Pán o tom vedel a pri Poslednej večeri to aj učeníkom povedal. (Mk 14,18). Najhoršie bolo to, že nečinil pokánie podľa vôle Božej a skončil samovraždou. Aj učeník Peter Ježiša zradil. Hneď si však svoje zlyhanie uvedomil a trpko ho oľutoval. (Mk 14,72). Najhoršie na hriechu nie je ani tak jeho spáchanie, veď každý z nás je hriešny, ale neschopnosť činiť pokánie podľa vôle Božej. Lebo pokánie – to, keď si svoj hriech uvedomíme, oľutujeme a vyznáme, prijmeme Božie odpustenie a zmeníme svoj život, to nás vracia späť k Bohu. Vďaka Jeho milosti dostávame novú šancu. Učeníci aj odhodlaný mládenec (zrejme Marek) od Ježiša nakoniec utiekli. Po Jeho vzkriesení sa však k Nemu vrátili a dostali druhú šancu. Stali sa nástrojmi šírenia evanjelia. Nevrátil sa iba jeden – Judáš, o ktorom bolo napísané: „Beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Lepšie by bolo tomu človeku, keby sa nebol narodil“. (Mk 14,21). To sú vážne a tvrdé slová. Vďaka Bohu, že aj zradcom dáva Boh druhú šancu – v pokání. Tam, kde sa človek i cirkev vracia k Bohu pokáním, dostáva novú šancu. Bez pokánia sme stratení, pokánie podľa vôle Božej je kľúčom k novému životu.
Ján Hroboň