Uplakané dieťa s každým zármutkom a bôľom v srdci hľadá potešenie v otvorenom matkinom náručí. Pekné slovo a v zovretí prejavená nemeniaca sa láska je zaručeným liekom na každú boľačku. – – Prvým správnym krokom žalostiaceho je pohľad do hĺbky vlastnej duše a zároveň k milostivému Bohu. Pohľad na minulosť poznačenú pádmi neverného a od Boha odpadnutého hriešnika, ale predovšetkým na vysoko vyčnievajúce Hospodinove skutky lásky a Jeho nikdy nekončiace milosrdenstvo. Jeremiáš, dlhé roky osamotený, zaznávaný, súkmeňovcami prenasledovaný, prežil to, čo je teraz údelom národa. „Viem“, povedal by prorok, „aké to je, mať proti sebe mocného a spravodlivého Boha! Keď som na Neho volal, neozýval sa, na moje modlitby neodpovedal. To som prežil a viem ako je to, byť ponížený, ubitý až k zemi. No viem aj to, že moja nádej je iba v Ňom, lebo „dobrý je Hospodin voči tomu, kto dúfa v Neho“. Aj v slzách a zármutku mlčky nesie naložené, lebo dôveruje Tomu, ktorý vlastného Syna neušetril pred utrpením a smrťou, akoby nám v Ňom nedaroval všetko. „Lebo Pán nezavrhne naveky; ak aj zarmúti, zmiluje sa vo svojej nesmiernej láske.“ (v. 31n).
Ondrej Peťkovský