Vždy, keď mi niekto rozkazuje, niečo sa vo mne vzprieči, búri a znervózniem. Potom je ťažké byť nad vecou a v pokoji rozmýšľať, ako to ten druhý myslel. No sú aspoň dve možnosti: Buď sa za tým dá vidieť záujem, pomoc až láska, napríklad keď láskavý rodič, ktorý to už má prežité, vysloví nejaké nariadenie svojmu dieťaťu: „Nechytaj to!“ a starším: „Ako si sa obliekla? Ako sa to správaš?“ Podobne rozmýšľa aj Pán Boh, keď ohlasuje sucho pre Izrael. Hovorí vlastne o dôsledkoch hriechu, neposlušnosti, a to až do porušenia prírody. Pritom vieme, že Boh miluje hriešnika, ale nenávidí hriech. Riešením je pokánie. A druhá možnosť je, keď niekto rozkazuje len preto, aby dokázal svoju nadradenosť, moc – je to manipulácia s ľuďmi. Toto však v Božom charaktere nenájdeme, toto dokážu len ľudia ľuďom ovplyvnení „pánom“ tohto sveta. Práve tým, že Pán Boh rozkazuje, napomína, vysvetľuje, prejavuje hlboký záujem o každého a snaží sa o nápravu – ukazuje, že takto to ďalej nejde a dáva šancu na zmenu. Veď každý vie, alebo aspoň tuší dôsledky hriechu.
Dušan Roháček