Pokušenia bývajú zákerné aj v tom, že sú často nenápadné. Povedali by ste, že diabol si môže prekrútiť aj takú úžasnú vec, o akej píše Pavel? On sa ako kresťan postavil pred pohanov v Tesalonikách a na vlastnom živote im ukázal vieru a nový život v Ježišovi Kristovi. Tesalonickí začali žiť ako kresťania a stali sa svedectvom pre ďalších pohanov v Macedónii a Achaji. Takto sa šírilo evanjelium, viera a nový život v Ježišovi Kristovi. Toto je aj najlepší spôsob na šírenie evanjelia dnes: keď sa premenený život kresťana stane svedectvom pre iných. Čo na tom môže byť pokušením? To, že budeme jednostranne zahltení pohľadmi na iných veľkých kresťanov a upozorňovaní na napodobňovanie ich skutočne dobrých výkonov a my budeme túžiť „kresťansky žiť“ a ctiť si „kresťanské hodnoty“... a toto všetko vôbec nebude koreniť a vyrastať z nášho vzťahu s Ježišom Kristom, ale z našej dobrej ľudskej vervy. Moderné zákonníctvo môže vyrásť aj z ušľachtilých výziev: Buďme ako ten a ten! Pozrime sa a napodobnime tých a tých! A človek sa snaží a snaží a zapiera a obetuje... Ale kde to má vlastne začiatok? Prečo chceme byť takí? Na túto otázku otázok sa môže úplne pozabudnúť. Pavel jednoznačne ukazoval na Krista. Dnes sa však môže stať, že sa ocitneme iba v tlaku napodobňovať iných, a tak byť dobrými kresťanmi. Jednoducho zvestovania a vyvyšovania osoby a diela samotného nášho drahého Pána Ježiša Krista nikdy nie je dosť.
Ivan Eľko