„Prejdime na druhú stranu!“ To bol Ježišov pokyn, taká bola Jeho vôľa. A pri tejto plavbe – teda na ceste podľa Pánovej vôle – sa učeníci dostali do veľkých ťažkostí a veľkého nebezpečenstva. Nemyslime si, že ak sa budeme v živote riadiť Božou vôľou, že sa nám budú ťažkosti a nebezpečenstvá vyhýbať! Počas veľkej víchrice, ktorá sa strhla a ktorá sa musela prejavovať veľkým hlukom a vlnobitím, pričom loď zmietalo a zaplavovali ju vlny vody – Pán Ježiš spal. To je skutočne pozoruhodné. Učeníci Ho zobudili s hlasnou výčitkou: „Nedbáš, Majstre, že hynieme?“ Poslúchame Ťa, ideme tam, kam si chcel, aby sme šli – podľa Tvojej vôle – pritom sme sa dostali do veľkých problémov a ohrozenia života a Ty nám nepomáhaš, nepočúvaš nás, nedbáš na nás? Koľko takýchto a podobných výčitiek zaznelo na Božiu adresu počas mnohých životných búrok?! – – Rozhodujúcou skutočnosťou pre ohrozených a vystrašených učeníkov bolo to, že ich Majster a Pán bol s nimi. Jeho prítomnosť sa napokon prejavila veľkou mocou a záchranou všetkých. „Čo sa tak strachujete?“ Strach je prirodzený, ale prečo sa až tak strachujeme? Stáva sa totiž, že strach nás premáha a to už nie je dobré. Ak strácame vieru, premáha nás strach. Viera v Božiu moc, v Jeho prítomnosť a zachraňujúcu lásku nám pomáha strach premáhať.
Nepočítajme s tým, že náš život bude bez búrok! Dôležité však je, aby sme aj v tých búrkach, tak, ako i v pokojných časoch, boli s Pánom Ježišom a On aby bol s nami. Búrky prežité spolu s Ním, posilnia aj našu vieru.
Jozef Budaj