Nič nové na svete.

Z Pavlovej odpovede je jasné, čo sa v zbore dialo. Každý bol sústredený na ten svoj dar a vyvyšoval sa nad ostatných. Keby len vyvyšovali – tvárili sa, že tí druhí ani nepatria do Cirkvi. Aj dnes vidíme vodcov cirkví, ktorí sa tvária, že tí druhí za nič nestoja. Niekto má dar múdrosti od Svätého Ducha – alebo sa len domnieva, že ho má od Ducha. A vyhlasuje: „Len profesori chápu veci správne!“ V inej cirkvi sa zasa odvolávajú na dar jazykov od Ducha – ak ho majú od Ducha. A tvrdia, že len tí, čo hovoria v jazykoch sú správni. – – Akoby ani nečítali 1. List Korintským. Oni ho však čítajú. Lenže zo zlej strany. Jedni kričia: „Netreba vzdelanie, treba lásku“, ale o svojom dare to nepovedia. Tí múdri zasa odpovedajú: „Pavol písal, že treba lásku, nie jazyky – tie pominú“, (1K 13,8), ale zabudnú si všimnúť, že poznanie pominie s nimi. A keď chcú zrušiť „jazyky“, mali by zrušiť aj svoju fakultu na univerzite... – – Ja si vážim univerzity a múdrosť. Aj jazyky si cením, lebo Božie slovo ich spomína. Dokonca hovorí, že tiež patria k prejavom Ducha Svätého. K Jeho darom. A za dar sa treba poďakovať. A potom sa oň podeliť. Aj keď dar prichádza k jednotlivcovi, v skutočnosti patrí celému Kristovmu telu – Cirkvi. Čo povedať na záver? Že som vďačný za ľudí, ktorí si vážia aj to obdarovanie, ktoré sami nedostali. Ktorým záleží na jednote a užitočnosti Kristovho tela. Buďme takí!

Peter Dubec