Čo hovorí naše vnútro?

Čo hovorí, keď sa stretne s myšlienkou: „Ježiš je Pán“? A rozumieme vôbec tejto vete? Veď v demokracii slovo „pán“ až tak veľa neznamená. Oslovujeme sa navzájom „pán“ a „pani“. A pred štvrťstoročím sme boli „súdruhovia“. Označenie páni, dámy sme čítali len na toaletách. – – V čase písania Biblie však pán mohol poslať svojho otroka, kam len chcel. Mohol od neho žiadať prácu, akú chcel. Mohol mu čokoľvek prikázať. Veď ho kúpil. A my sme boli kúpení tiež (1. Korintským 6,20). Veď Pán Ježiš – Pán pánov chce cez nás konať svoje dielo. – – Čo sa teraz ozýva z vášho vnútra? „Ježiš, vládni mi!“, alebo „v žiadnom prípade mi rozkazovať nebude, čo On chce! Jedine, že by ma zastrašil!“? Teraz sa pýtate: „A čo sloboda? Veď On nás oslobodil!“ – – Lenže čo je sloboda? Kedy sa človek cíti tak hlboko, vnútorne slobodný? Keď koná to, na čo ho Pán ustanovil (Efezským 4,11). Dobrý Boh totiž dáva nielen službu, ale aj radosť z nej. Kým sa vyhýbame poslušnosti, čosi tlačí na dušu a svedomie nedá pokoj. To sa Pán dožaduje, aby sme naplnili poslanie. On nám daroval život, On má právo naložiť s ním. Môžeme ten pocit zahlušiť alkoholom, či televíznym programom, ale nakoniec nás aj tak dostihne. Len aby už nebolo príliš neskoro... – – Zakončím však dobrou správou: Ak prijmeme Ducha Kristovho, stávame sa Božími deťmi. Už nekonáme dobré veci z donútenia, ale z lásky a z Božej podstaty, ktorá nami preniká.

Peter Dubec