To, čoho sa dopustil Acháb a jeho žena Ízebel, sa nazýva arogancia moci. Arogancia moci znamená, že človek, ktorý má vysoké mocenské postavenie, sa môže cítiť povznesený nad Božie i ľudské zákony. Myslí si, že si môže dovoliť čokoľvek, len aby vyhovel svojim sebeckým túžbam a žiadostiam. To, čo vykonali Nábotovi, bol kombinovaný hriech proti piatemu, siedmemu a desiatemu Božiemu prikázaniu. V ich srdciach sa neozvali nijaké výčitky svedomia. Iba drzá, bezohľadná spokojnosť a radosť. – – Prejavy arogancie moci jestvujú vo všetkých dobách. Poznáme ich z nedávnej minulosti i z prítomnosti. Pokušenie a prejavy arogancie moci by mal každý odhaľovať aj u seba. Arogancia moci sa vždy spája s utrpením iných. Taký človek buduje svoje blaho za cenu utrpenia, ukrivďovania, ponižovania iných. Z Hospodinovho poverenia prichádza k Achábovi prorok Eliáš a otvára mu oči, aby si uvedomil, že sa dopustil strašného hriechu. Acháb si dá otvoriť oči, prejavuje pokánie. No dôsledky strašného činu, ktorý vykonal on a jeho žena Ízebel, už nemožno vziať späť. Bolo to neskoré otvorenie očí. Pán Boh nám umožňuje, aby sme si otvorili oči pred každým činom. Lebo neskoré otvorenie očí je vždy tragické.
Ján Grešo