Je nedeľa. Deň Pánov. Prídem z kostola a musím znova konštatovať často opakovaný fakt: zase nás bolo málo. Zato na futbale sú tribúny plné tých, čo milujú futbal. Alebo na diskotéke je veľa tých, čo milujú hudbu, tanec, zábavu. Množstvo ľudí sa dokáže zjednotiť pri dobrom športe, či nejakom kultúrnom podujatí. Radi by sme čosi podobné zažili aj v cirkvi, pri našich zhromaždeniach. Potešili by sme sa väčšej jednomyseľnosti, milovaniu bratstva. Kde inde ako na službách Božích sa môže prejaviť jednomyseľnosť a milovanie bratstva? Na počiatku kresťanskej cirkvi tak žili prví kresťania – ako jedna rodina. Ich život priťahoval do cirkvi aj nekresťanov, ako to čítame v Skutkoch apoštolov (2,47), že „boli obľúbení u všetkého ľudu a Pán pridával na každý deň takých, ktorí boli zachránení.“ – – Dnes nás mrzí opačný trend – ubúdanie veriacich, individualizmus, namyslenosť, ohováranie a výhovorky, že spoločenstvo veriacich skôr odrádza než priťahuje... Preto sú určite namieste slová apoštola Petra z dnešného textu o jednomyseľnosti, súcitnosti, milovaní bratstva...
Aby sme začali napĺňať jeho jednotlivé rady, v prvom rade musíme „Pána, Krista, posväcovať vo svojich srdciach“. Posvätiť znamená oddeliť niekoho, alebo niečo pre službu Bohu. Ak sa naše srdce stane tým oddeleným priestorom pre Krista, ak On v ňom bude zaujímať prvé miesto, príde do nášho života a života spoločenstva aj všetko ostatné, k čomu nás nabáda apoštol Peter v dnešnom texte.
Jozef Havrila st.