Zrejme to dobre poznáme: kým sme mladí, kritizujeme starších, že nevedia, kedy odísť, že už vôbec nie je konštruktívne, keď zostávajú vo svojej funkcii. Často sa stane, že sa starší „zaseknú“ a nechcú odísť. Smutné je, že keď mladí zostarnú, správajú sa podobne. – – Dávid ako kráľ dopadol v starobe podobne – stále neodovzdal žezlo, aj keď už bol slabý a nevládal vládnuť. Ani nezbadal, že Adónija sa poza jeho chrbát pripravuje na prevzatie kráľovstva, napriek tomu, že Dávid vyhlásil, že jeho nástupcom bude Šalamún. Nakoniec sa rozumu chytá prorok Nátan a spolu s Batšebou idú pred kráľa Dávida, či je Jeho vôľa, aby bol Adónija kráľom namiesto Šalamúna. – – Na celom tomto príbehu môžeme vidieť, aké dôležité je poznať čas svojho odchodu a odovzdanie zodpovednosti. Chce to Božiu múdrosť a vedenie, aby sme nezostali pridlho a nebránili druhým v Božom poverení na „našom“ mieste. Ozaj je to miesto naše? V pokore musíme vyznať, že každé naše počínanie pod slnkom je len z Božej milosti a je Božím darom. Ak budeme k práci pristupovať tak, že je pre nášho Pána Ježiša (Kol 3,17), potom budeme vedieť aj správny čas odchodu na odpočinok.
Michal Findra