Keď ste si prečítali náš dnešný odsek, možno ste boli prekvapení reakciou Pána Ježiša. Dosť tvrdo vyčíta svojim učeníkom, že nevidia a nepočujú. Prečo voči nim používa také prísne slová? Veď len zle porozumeli! Bolo to smutné. Tak veľa videli a počuli, a predsa nerozumeli. Stále boli ďaleko od toho, čo prežíval ich Pán. On bol plný smútku nad výkvetom svojho ľudu, ktorý by mal ísť príkladom v pravde. Bol smutný z toho, že svojou pokryteckou vierou na strane jednej (farizeji) a svojou hýrivosťou na strane druhej (Herodes) viedli svoj národ do záhuby. A učeníci, namiesto toho, aby plakali s Ním, aby premýšľali nad tým, čoho sa vystríhať, myslia len na chlieb. Preto sa Pán hneval, preto sa pýtal: „Či ešte nerozumiete?“ Aj dnes je náš Pán smutný, keď sú uši Božích detí nepočujúce. Keď k nám Božie slovo hovorí, aby naplnilo naše srdcia a premenilo náš život – a my nerozumieme. Staráme sa o toľko vecí, toľko ich musíme vybaviť, toľko zariadiť – aj v cirkvi – že nemáme čas vnímať to, čo nám Pán Ježiš hovorí. A potom sa môže ľahko stať, že sa z nás stanú povrchní pokrytci, či ľudia bez viery a bez bázne pred Bohom. Čo teda robiť, aby sme si dali pozor na kvas farizejov a Herodesa? Poslúchnuť Jakubovu výzvu: „...s tichosťou prijímajte vštepované slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše“ (Jak 1,21).
Daniela Mikušová