V predchádzajúcom texte sme videli učeníkov, ktorí možno trochu pochybovali, možno mali trochu strach, ale napriek tomu poslúchli svojho Majstra a Pána. Tu vidíme ľudí, ktorí od Pána Ježiša Krista sebaisto žiadali znamenie z neba. Nestačilo im, že Jeho slová menili životy ľudí, že nasýtil tisíce a odpúšťal hriechy. Nie, oni chceli niečo veľké, chceli niečo zažiť. Pán Ježiš im mal dokázať svoju vládu nad celým svetom. Aká bola Božia odpoveď? Tomuto pokoleniu nebude dané znamenie. Niekedy ľudia od vzťahu s Pánom očakávajú čoraz väčšie zážitky a znamenia. Uzdravenia, vízie, zázraky... a nevidia, že tým najväčším zázrakom je obeť Jeho života. V jednej starej mládežníckej piesni sme spievali: „Uver v zázrak vykúpenia!“ Ak túžime po znamení z neba, ak sú pre nás dôležité veľkolepé zážitky a na tom staviame svoju vieru, podobáme sa viac farizejom ako učeníkom. Pre učeníkov bolo dôležité byť v blízkosti Toho, ktorý ich miloval, počúvať Jeho slovo a riadiť sa ním. Čo je dôležité pre teba brat, sestra? Nestavaj svoju vieru na zázrakoch, zážitkoch! To všetko môže byť klamné. Stoj na Božom slove! Na dobrej správe o Božej milosti pre teba. S pokorou a bázňou prijímaj všetko, čo ti Pán dáva a nežiadaj to, čo farizeji! Ich Pán opustil. Svojim učeníkom, tým, ktorí boli verní v malom, však ukázal veľké veci. Spomeňme si na príbeh bohatého lovu rýb (Lk 5,1-11)! Tam po poslušnosti nasledoval veľký zázrak. Nech je to tak aj v našich životoch.
Daniela Mikušová