Koľkokrát sme sa ubezpečovali, že Pánovi Ježišovi Kristovi budeme verní za každých okolností?! A koľkokrát sme znova zlyhali v úplne banálnych situáciách?! Tam, kde sa od nás očakávalo jasné svedectvo o Kristovi, sme Ho zapreli. Pán Ježiš hovorí: „Ktokoľvek ma vyzná pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach; kto by ma však zaprel pred ľuďmi, toho zapriem aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach. (Mt 10, 32-33). – – Otázka vyznania a zapretia teda nie je len vecou správneho a nesprávneho rozhodnutia, ale je o našom spasení. Preto je našou prvoradou úlohou svedčiť o Pánovi Ježišovi Kristovi, a to bez ohľadu na okolnosti. Koľkí – najmä v bývalom režime – ospravedlňovali svoje zapretie slovami: „Viete, taká bola doba“?! Dnes je doba iná, ale ozajstných nasledovníkov Pána Ježiša Krista je v našej krajine stále menej. Vyhovárať sa na nepriaznivé okolnosti nie je namieste. Dnes už to nie je o neprajnom režime, ale o našej pohodlnosti, ľahostajnosti, mamonárstve, zaneprázdnenosti...! – – Ako dobre, že sa nemusíme spoliehať na to, čo dokážeme. Pán Ježiš aj v týchto kritických chvíľach vie, že sa napĺňa Boží zámer (v. 27 – „lebo je napísané“) a vie aj o Petrovej slabosti. Božie slovo je mocnejšie ako naše zlyhania, ako dobre, že sa oň môžeme oprieť a nemusíme sa spoliehať na seba!
Ján Hroboň