Pre pochopenie niektorých dôležitých právd kresťanského života v jeho praktickej aplikácii nám biblické obrazy často ponúkajú diametrálne a obsahovo vzdialené pojmy tak, ako je to v prípade pýchy a pokory. Sú ľudia, ktorí sú pyšní už samotným výzorom. Možno niektorí za to ani nemôžu. Sú ľudia, ktorí sú pyšní vo svojom prehnane sebavedomom rečovom prejave, sú ľudia u ktorých môžeme tento prejav evidovať priam hmatateľným spôsobom. Pyšného človeka nemáme radi a je to aj v súlade s Božím slovom, lebo takí ľudia sa aj Bohu protivia. Nehovoriac o tom, že „pýcha peklom dýcha“. Podobne je to aj s pokorou. Sú ľudia, o ktorých bez hlbšieho skúmania povieme, že sú pokorní. Zároveň je zaujímavé aj to, ako na takéto typy ľudí reaguje apoštol Peter a ako radikálne tieto prejavy vyhodnocuje: pýcha sa Bohu protiví, ale človek vybavený pokorou nachádza v Božích očiach priazeň, milosť a pozornosť. Iste je celkom príjemné, byť vybavený pre tento svet Božou priazňou a milosťou. Je zaujímavé, že človek mnohokrát prejav Božej priazne vníma ako samozrejmosť. Ak však človek Božiu priazeň a milosť vníma ako samozrejmosť, stojí na tenkom ľade. Vtedy je medzi pokorou a pýchou veľmi tenká deliaca čiara. Buďme v tom múdri a rozumejme týmto slovám!
Dušan Havrila