Od prvého hriechu našich prarodičov sa s každým človekom spája slovo hriech. Dennodenne s ním bojujeme. Starého Adama síce umŕtvujeme pomocou Ducha Svätého, ale i tak je starý Adam v našej prirodzenosti, ako hovorí aj apoštol Pavel (R7,19): „Nečiním totiž dobré, čo chcem, ale robím zlé, čo nechcem.“ A veľmi dobre vieme, aká je odmena za hriech. Jeremiáš nás vyzýva, aby sme skúmali svoje cesty. Aby sme boli ostražití a vystríhali sa hriechu, pretože nás vedie do záhuby, odlúčenosti od Pána Boha. Jeremiáš prežil v osobnom živote skúsenosť, že Hospodin ho môže vyslobodiť z najhlbšej jamy. Bol hodený do hlbokej cisterny a Hospodin ho zvláštnym spôsobom vyslobodil (Jer 38,6-13). I my sa dostávame do temnoty, do najhlbšej jamy, kde sa nám všetko rúca. Jedno príslovie hovorí – úspech sa často rodí z neúspechov. Podobne je to aj v živote viery. V neúspechoch, keď sa všetko rúca a cítime, že pre nás niet vyslobodenia a padajú na nás ďalšie kamene starostí, neúspechu a trápenia, nezabúdajme volať k Hospodinovi! On počuje naše volanie a hovorí: „Neboj sa!“ Tu sa rodí nová dôvera, nová istota, že Boh je s nami v každej chvíli. On vykúpil naše životy krvou svojho Syna, Ježiša Krista, a zasľúbil nám, že bude s nami po všetky dni.
Eva Škarupová - Lašáková