Kultúra v prospech Krista

Takmer v každej cirkvi môžeme vidieť zbory, ktoré sa vo vzťahu ku kultúre držia foriem minulých desaťročí. Mlčky sa pritom pozoruje, ale nepriznáva, ich vymieranie. Na druhej strane sú zbory, ktoré rastú, lebo berú kultúru vážne a používajú ju ako hlaveň pušky pre strelu živého Božieho slova. Aký je vzťah medzi kultúrou a teológiou? Dopĺňajú sa, či sa vylučujú? Je filozofia minulej alebo súčasnej kultúry proti evanjeliu, alebo môžu spolupracovať? Poznanie Boha je nám zjavené jedine cez Bibliu. Toto poznanie je úplné a nie je potrebné poznávať Boha z iných zdrojov. Pohybujeme sa však vo svete, kde „teologický“ Boh nie je všeobecne prijímaný, lebo nie je úplne zrozumiteľný. Nie sme v nebi ani v Edene. Chodíme po tej istej zemi ako všetci ostatní ľudia. Môžeme spájať „kresťanskú“ a civilnú komunikáciu? Môžeme, dokonca to musíme robiť, inak sa ako kresťania iba hráme na vlastnom piesku a reálny život stráca zmysel. Autor, ktorého chcem využiť na podporu svojho tvrdenia, je Eusébios a jeho téza: „preparatio evangelica“ (príprava pre evanjelium). Hovorí, že Boh si pripravuje srdcia ľudí na evanjelium pomocou iných, nekresťanských kultúr, filozofií a ich aktivít. Napríklad pomocou gréckej filozofie, rozsiahlej výstavby ciest v rímskom impériu, všeobecného náboženského povedomia – ťah k monoteizmu, a pomocou politickej stability „Pax Romana“ (rímsky mier). Toto všetko napomohlo v prvých storočiach rozmach kresťanstva. Eusébios ako cirkevný historik to všetko vidí a aj preto prichádza s touto myšlienkou: Boh použil myslenie pohanských Rimanov na rozmach kresťanstva. Aj apoštol Pavol používal obrazy z pohanských kultúr, ako to čítame v mnohých jeho listoch, kde prirovnáva kresťanský život k behu o závod, zápaseniu a víťazstvu. Zvláštny spôsob reči, slovných fráz a príkladov použil Pavol v kázaní v Aeropágu (Sk 17: 22-31). Jeho slovník je plný pohanských obrazov a modiel! Športové súťaže boli súčasťou gréckej výchovy. Sprevádzali ich náboženské slávnosti, spojené s prinášaním obetí, modlitbami a vzývaním bohov. Gréci súťažili nahí, čo bolo pre Židov urážkou. Rímsky vojak znamenal pre nich útlak a neslobodu. A Pavol v Aeropágu káže v kontexte týchto pohanských mýtov a modiel o Hospodinovi! Ako si to mohol dovoliť? Nuž – kultúru, v ktorej žil, bral vážne a používal ju ako odrazový mostík na sprostredkovanie kontaktu, pretože tomu vtedajší pohanský svet rozumel. Nekázal teológom, ale obyčajným veriacim a samozrejme aj neveriacim, a tak sa nebál použiť obrazy a prirovnania, ktoré im boli blízke, aj keď išlo o symboly modloslužby a útlaku. Kultúra ako pomôcka Myšlienka „preparatio evangelica“ nehovorí o kultúre ako o spásnom poznaní, ale ako o Božej príprave na zvestovanie Božieho slova. V každej dobe treba mať otvorené oči a oddeľovať spásu od spôsobu komunikácie. Spomenul som apoštola Pavla, ako využíval poznanie a kultúru rímskych pohanov a hovoril ich rečou. Riedil evanjelium? NIE. Používal ich kultúru v prospech evanjelia ako puzdro na meč Božieho slova alebo ako koľajnice pre vlak. To isté platí v každej oblasti života cirkvi aj dnes. Všetky aspekty života cirkvi si vyžadujú najskôr pochopiť danú kultúru (človeka) a až potom vstupovať Božou prácou. Ak to cirkev robí naopak, je na najlepšej ceste vyrábať zbožných pokrytcov alebo formálnych kresťanov. Možno by sme sa v tomto duchu mali pozrieť aj na niektorých dnešných kritizovaných kazateľov, o ktorých sa hovorí, že riedia evanjelium súčasnou skazenou kultúrou. Mnohí z nich sa držia „Sola Scriptura“ reformačnej teológie, ale zároveň pozorne počúvajú hlas kultúry. Počúvajú ľudí, Aktívne pracujú na tom, ako účinne zasiahnuť dnešného človeka. Budujú koľajnice k srdciam, po ktorých môže prísť vlak Božieho slova a Kristovej milosti, ktorá zasiahne a premení životy stratených. Využívať kultúru spoločnosti v prospech šírenia Božieho slova nie je hriech ani snaha o splynutie so svetom. Uvedomujem si, že článok je iba nadškrtnutím témy. Viem, že treba ísť viac do hĺbky, diskutovať. Je to však vážna a citlivá téma. A vyžaduje si rovnako vážnu diskusiu. Momentálne je hlavnou témou, na svetovej evanjelik álnej scéne... Nevyhneme sa jej ani my. Ak ju budeme obchádzať a nazveme ju „prispôsobovaním sa svetu“, môžeme stratiť komunikačnú niť so svetom. ERVIN MITTELMANN (Autor je študent Evanjelikálneho teologického seminára v Prahe. Žije s rodinou v Košiciach.)