Z obsahu
Svedectvo opisuje, ako diagnóza rakoviny pankreasu v štvrtom štádiu zmenila jeho pohľad na čas, každodenný život aj vzťahy v rodine. V ťažkej skúsenosti nachádza priestor na smútok, ale aj na vďačnosť a nádej, ktorú chce odovzdávať druhým.
Keď mu po vyšetrení oznámili diagnózu, otrasilo to ním. Choroba a vedomie, že čas na zemi je pre človeka obmedzený, ho priviedli k otázkam, nad ktorými predtým možno nerozmýšľal. Nehovorí však o tom, že by smútok jednoducho zmizol. Naopak, pripomína, že bolesť a strata patria k ľudskému životu a že nie vždy rozumieme tomu, čo sa deje. V jeho skúsenosti sa však aj cez smútok mohla v rodine udiať zmena: napravili sa vzťahy, odpúšťali si a vyrovnávali krivdy z minulosti.
Jednou z najvýraznejších myšlienok jeho rozprávania je vďačnosť za obyčajné veci. „Ďakovať Bohu za to, že vstal, ďakovať Bohu za to, že má čo zjesť, ďakovať Bohu za to, že má koho objať,“ hovorí o každodennosti, ktorú človek môže ľahko považovať za samozrejmosť. Vďačnosť sa v jeho slovách netýka iba veľkých udalostí. Zahŕňa možnosť vyjsť z domu a vrátiť sa, stretnúť niekoho alebo mu pomôcť. Choroba mu podľa jeho slov pomohla zastaviť sa pri veciach, ktoré predtým prehliadal, a inak vnímať čas.
Svoju skúsenosť spája s vierou v živého Boha a s Ježišovou láskou, ktorú podľa neho človek vidí v jeho živote a obete na kríži. V náročnom období začal intenzívnejšie čítať Bibliu a tvrdí, že niektoré jej pasáže mu až teraz odkrývajú svoju hĺbku. Dôležitú úlohu pripisuje Duchu Svätému: podľa neho pomáha porozumieť Písmu, vedie človeka a pripomína mu, že nie je sám. Nádej, ako hovorí, treba prijať; sám ju nachádza vo viere a v každodennom vzťahu s Bohom.
Z tejto skúsenosti vyrastá aj jeho túžba hovoriť o viere s ľuďmi, ktorých stretáva. „Svedectvo nie je vec postaviť sa na kraj ulice a kričať, že Ježiš je živý,“ pripomína. Pre neho znamená predovšetkým žiť tak, aby vlastný príbeh mohol druhým ukázať, že Boh je blízko aj v utrpení. Svoje svedectvo prináša aj do pracovného prostredia a k ľuďom, ktorí prežívajú chorobu či nešťastie v rodine. Verí, že slovo povzbudenia môže človeku zostať v srdci a v pravý čas mu priniesť nádej.
Zhrnutie vytvorené automaticky z videa alebo popisu, môže obsahovať nepresnosti.
REČNÍK: Ján PARTILA, podnikateľ, Prešov
Janko Partila bol úspešným podnikateľom v oblasti finančníctva. V roku
2023 vážne ochorel a odvtedy odvážne zápasí s chorobou a poznáva
každý deň Božiu milosť vo svojom živote. Na svojom seminári bude skrze svoje svedectvo zápasu s chorobou hovoriť o tom, ako v stretnutí s trpiacim a vzkrieseným Kristom môžeme nájsť vieru a nádej v našich
životných bolestiach a pochybnostiach. „Svedok nádeje nie je ten, kto nemá bolesť a smútok, ale ten, koho bolesť a smútok boli premenené stretnutím s Kristom. A práve takýto človek môže niesť svetlo tam, kde ho najviac treba.“
Seminár odznel dňa 28. 8. 2026 v rámci MD VD 2026 v Ľubovnianskych Kúpeľoch (hotel SOREA).