Z obsahu
Rečník hovorí o stretnutiach s kresťanmi v Japonsku a Južnej Kórei a o tom, čo ho na tamojších cirkevných spoločenstvách zaujalo. Najsilnejšie zaznieva dôraz na vieru, ktorá sa neobmedzuje na slová, ale vedie k službe a šíreniu evanjelia.
„Oni jednoducho nehovoria o misii, oni už tú misiu robia.“ Takto rečník vystihuje prístup kresťanov, ktorých spoznal v Južnej Kórei. Ich túžba niesť evanjelium sa podľa neho prejavuje v konkrétnych krokoch: pripravujú ľudí, aby mohli vyraziť na misie, a dbajú pritom nielen na jazykové schopnosti, ale aj na teologickú a morálnu prípravu. Misia tu nie je iba téma rozhovorov, ale súčasť života cirkevného spoločenstva.
Významné miesto v rozprávaní má aj základ, na ktorom je podľa rečníka kórejská cirkev postavená. Biblia sa do krajiny dostávala tajne, prekladala sa a pašovala, pričom jej vydanie súviselo aj s Čínou a Japonskom. „Od prvého počiatku je tá kórejská cirkev založená na Božom slove,“ hovorí. K tomuto základu sa viaže osobná viera a vyznávanie, ale aj ochota riskovať. Rečník pripomína, že veriaci boli prenasledovaní a kresťania sa v ťažkých obdobiach neostali ticho.
V rozprávaní sa objavuje aj prebudenie z roku 1907, ktoré sa odohralo v Pchjongjangu. Ľudia vyšli do ulíc, vyznávali hriechy a pod vplyvom evanjelia menili svoje životy. Rečník spája túto skúsenosť s duchom pokánia a s nádejou, ktorú evanjelium prinášalo v čase národných zápasov a vojny. Súčasnosť však opisuje aj cez bolestnú skutočnosť rozdelených rodín. Na hranici videl odkazy vyjadrujúce túžbu po stretnutí s matkou, bratom či sestrou; sprievodkyňa, ktorá tam chodí každý týždeň, podľa neho nedokázala od dojatia hovoriť.
Na cestu kresťanskej služby nadväzuje aj opis darcovstva. Rečník uvádza, že juhokórejskí kresťania podľa jeho slov dávajú na cirkev 15 percent príjmu a podporujú zbory i misionárov bez príspevkov od štátu. Spomína tiež prípad zboru, ktorý po zadlžení predal rodinné domy a peniazmi pomohol splatiť dlh. Pripomína však, že podobnú obetavosť pozná aj zo slovenského prostredia: gazdovia začiatkom 20. storočia predávali pôdu, aby sa dokončil kostol.
Záverečná modlitba rozširuje túto tému na kresťanov v Japonsku, Kórei aj na Slovensku. Rečník prosí, aby veriaci slúžili svojimi darmi a aby sa evanjelium šírilo.
Zhrnutie vytvorené automaticky z videa alebo popisu, môže obsahovať nepresnosti.
REČNÍK: Ján JANČO, zborový farár, Kalná nad Hronom, predseda Výboru misie ECAV na Slovensku
Vo februári 2026 sa skupina slovenských evanjelikov vybrala na misijnú cestu až na ďaleký Východ- do Japonska a Južnej Kórey. Kresťania v
Japonsku žijú v budhistickom mori. Kresťania v Južnej Kórei majú víziu
zasiahnuť evanjeliom celý svet. Ich misijná a občianska angažovanosť je
inšpiratívna a obdivuhodná. Príďte si vypočuť svedectvo viery a horlivosti kresťanov od jedného z organizátorov misijnej cesty.
Seminár odznel dňa 28. 8. 2026 v rámci MD VD 2026 v Ľubovnianskych Kúpeľoch (hotel SOREA).