Name: Staviteľ Juraj Hudec- jeho život a účasť na realizáciách sakrálnych stavieb
Uploaded: 2026-10-05T08:36:42+02:00
Duration: 15 min
Channel: ECAV
Description: Prednáška odznela na konferencii Sláva šľachetným 2026 Rečníčka: Mgr. Kristína Mišechová, Galéria mesta Bratislava

Z obsahu

Juraj Hudec dnes stojí v tieni svojho syna Ladislava, známeho architekta, ktorý postavil prvý mrakodrap v Šanghaji. Výskum však ukazuje, že aj jeho otec zanechal výraznú stopu v Banskej Bystrici a jej okolí, hoci jeho meno z odbornej pamäti postupne takmer zmizlo.

Hudec pochádzal z mlynárskej rodiny, no v jeho generácii sa dlhá rodinná tradícia prerušila. Po štúdiu na gymnáziu v Lučenci získaval pracovné skúsenosti v staviteľských spoločnostiach Čerej a Wünsch. V tej druhej sa mohol podieľať na výstavbe budapeštianskeho metra, no prednášajúca túto možnosť uvádza ako domnienku. V Banskej Bystrici pracoval na stavbách, ktoré firma Wünsch realizovala prostredníctvom miestnych staviteľov. Medzi nimi boli nájomný dom Hungária a budova uhorského kráľovského súdu, známa ako Sedria.

Začiatkom roka 1898 získal živnostenský list a začal podnikať samostatne. O niekoľko rokov neskôr založil s Ľudovítom Karolom Rosenauerom spoločnú firmu Hudec a Rosenauer. Hoci firma vznikla v roku 1902, ich spolupráca sa podľa zachovaných plánov začala skôr: podpisy oboch mužov sa objavujú pri úprave prvého poschodia centrály Banskobystrickej sporiteľne. Ich zázemie sa nachádzalo na východnom okraji mesta, kde mali dielne, sklady aj garáže.

Pri hodnotení Hudecovej práce je dôležité, že on a jeho firma boli predovšetkým realizátormi stavieb, nie ich projektantmi. Preto je ťažké pripisovať im jednotlivé architektonické návrhy alebo sledovať osobitý štýlový vývoj. Zachované dokumenty však približujú rozsah ich činnosti a ukazujú, že sa podieľali aj na stavbách, ktoré menili podobu mesta.

Medzi príkladmi je renovácia evanjelického kostola v Ľubietovej, zverená Hudecovi v roku 1899. Zachoval sa plán, podľa ktorého sa dá sledovať úprava chrámu. Pôvodne jednoduchá stavba dostala v priebehu času vežu, nový vstup a neogotickú podobu. Pri evanjelickom kostole v Brezne sa zasa hovorí o dostavbe veže; jej základný kameň položili v roku 1906. K sakrálnym stavbám spojeným s rodinou Hudecovcov patrí aj kúpeľná kaplnka Panny Márie Kráľovnej, na ktorej sa podieľali Juraj aj jeho syn Ladislav.

Prednášajúca pripomenula, že Hudecova odbornosť, všestrannosť a kontakty mu umožnili úspešnú dráhu v Banskej Bystrici, ktorá bola na prelome 19. a 20. storočia provinčným mestom. Prečo jeho meno neskôr ustúpilo do úzadia, nie je jednoznačné. Pravdepodobne k tomu prispelo zložité obdobie, v ktorom žil a ktoré nasledovalo. Napriek tomu sa Hudec s Rosenauerom výrazne podieľali na výstavbe mesta i jeho okolia.

Zhrnutie vytvorené automaticky z videa alebo popisu, môže obsahovať nepresnosti.

Prednáška odznela na konferencii Sláva šľachetným 2026 Rečníčka: Mgr. Kristína Mišechová, Galéria mesta Bratislava

Všetko od ECAV