Svätých Andreja Dung-Laka, kňaza, a spoločníkov, mučeníkov

Ja, Ján, som videl, a hľa, biely oblak a na oblaku sedel ktosi ako Syn človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák. A z chrámu vyšiel iný anjel, ktorý volal mohutným hlasom na toho, čo sedel na oblaku: „Hoď svoj kosák a žni, lebo prišla hodina žatvy; žatva na zemi dozrela.“ A ten, čo sedel na oblaku, hodil na zem svoj kosák a zem bola zožatá. Potom z chrámu, čo je v nebi, vyšiel iný anjel; aj on mal ostrý kosák. Od oltára zasa vyšiel anjel, ktorý má moc nad ohňom, a zvolal mohutným hlasom na toho, čo mal ostrý kosák: „Hoď svoj ostrý kosák a ober strapce vinice zeme, lebo jej hrozná už dozreli!“ A anjel hodil svoj kosák na zem, obral vinicu zeme a vhodil do veľkého lisu Božieho hnevu.

Hlásajte medzi pohanmi: „Pán kraľuje!“ † Upevnil zemekruh, nepohne sa; * a spravodlivo súdi národy. R. Tešte sa, nebesia, plesaj, zem; † nech more zahučí a čo ho napĺňa, * nech plesá pole a všetko, čo je na ňom. R. I zajasajú všetky stromy lesa † pred tvárou Pána, že prichádza, * že prichádza súdiť zem. Spravodlivo bude súdiť zemekruh * a národy podľa svojej pravdy. R.