Pondelok 20. týždňa v Cezročnom období

Pán prehovoril ku mne takto: „Syn človeka, ja ťa stihnem ranou: vezmem ti potešenie tvojich očí, ale plakať nesmieš ani nariekať; slzy nech ti netečú. Tíško vzdychaj, smútočný nárek nekonaj, hlavu si oviň turbanom, obuj si sandále, bradu si nezahaľuj a smútočný pokrm nejedz.“ Ráno som teda hovoril ľudu a večer mi zomrela žena. Na druhé ráno som robil, ako mi rozkázal. A ľud mi hovoril: „Prečo nám nepovieš, čo to znamená, čo robíš?“ Povedal som im: „Pán ku mne prehovoril: Povedz Izraelovmu domu: Toto hovorí Pán, Boh: Hľa, ja znevážim svoju svätyňu, pýchu vašej sily, potešenie vašich očí a túžbu vašej duše. Vaši synovia a dcéry, ktorých ste zanechali, padnú pod mečom. A budete robiť, ako ja robím: bradu si nezahalíte a nebudete jesť smútočný pokrm; turbany budete mať na hlavách a sandále na nohách: nebudete plakať ani nariekať, ale budete chradnúť pre svoje neprávosti a vzdychať brat popri bratovi. A Ezechiel vám bude znamením: keď to príde, budete robiť všetko, ako on robil, a spoznáte, že ja som Pán, Boh.“

Skalu si zanedbal, čo ťa zrodila, * zabudol si na Pána, svojho stvoriteľa. Pán to videl a zavrhol ich, * lebo ho hnevali jeho synovia a dcéry. R. Povedal: „Skryjem pred nimi svoju tvár * a uvidím, ako sa to s nimi skončí. Lebo je to zvrhlé pokolenie, * neverní synovia. R. Provokovali ma tým, čo nie je Boh, * hnevali ma svojimi márnosťami. Ja ich budem provokovať tým, čo nie je ľud, * pochabým národom ich nahnevám.“ R.