Streda 19. týždňa v Cezročnom období

Pán mi mocným hlasom zakričal do uší: „Priblížil sa čas trestu nad mestom: každý má v ruke smrtiaci nástroj.“ Vtom cestou od hornej brány, čo hľadí na sever, prichádzalo šesť mužov a každý mal v ruke nástroj ničenia. Medzi nimi bol muž oblečený v ľanových šatách a za pásom mal pisárske náčinie. Vošli a ostali stáť pri medenom oltári. A sláva Boha Izraela sa zniesla sponad cherubína, nad ktorým bola, k prahu domu. Pán zavolal muža oblečeného do ľanových šiat s pisárskym náčiním za pásom a povedal mu: „Prejdi stredom mesta Jeruzalem a označ písmenom tau čelá mužov, ktorí kvília a trápia sa pre mnohé ohavnosti, čo sa v ňom páchajú.“ A tamtým povedal tak, že som to počul: „Prejdite za ním cez mesto a zabíjajte! Nech nič nedojme vaše oko; neľútostne zabite starca, mladíka i pannu, dieťa i ženy až do úplného vyničenia! No nezabite nikoho, na kom uvidíte tau. A začnite od mojej svätyne!“ Začali teda od starších, čo boli pred chrámom. A on im povedal: „Poškvrňte dom a naplňte nádvoria zabitými! Choďte!“ A oni šli a zabíjali tých, čo boli v meste. Potom sa Pánova veleba vzniesla sponad prahu chrámu a ostala stáť nad cherubínmi. Cherubíni zdvihli krídla a vzniesli sa predo mnou od zeme; a keď vychádzali, zdvihli sa aj kolesá. Pri vchode do východnej brány Pánovho domu zastali a veleba Izraelovho Boha bola nad nimi. Boli to tie živé bytosti, ktoré som videl pred Bohom Izraela pri rieke Chobar, a zvedel som, že to boli cherubíni. Každý mal štyri tváre a štyri krídla. Pod krídlami mali čosi ako ľudské ruky a ich tváre vyzerali ako tváre, ktoré som videl pri rieke Chobar: a každý kráčal v smere svojej tváre.

Chváľte, služobníci Pánovi, * chváľte meno Pánovo. Nech je velebené meno Pánovo * odteraz až naveky. R. Od východu slnka až po západ * nech je oslávené meno Pánovo. Vyvýšený je Pán nad všetky národy * a jeho sláva nad nebesia. R. Kto je ako Pán, náš Boh, * čo tróni na výsostiach, a predsa dbá o všetko nepatrné * na nebi i na zemi? R.