Svätého Dominika, kňaza

Pane, vari nie si od počiatku? Môj Boh, môj Svätý, čo neumiera? Pane, za sudcu si ho postavil; skala moja, aby nás karhal, si ho upevnil. Tvoje oči sú čisté, nechceš vidieť zlo, nemôžeš hľadieť na neprávosť. Prečo teda hľadíš na ničomníkov a mlčíš, keď bezbožný požiera spravodlivého? Ľudí si urobil podobných rybám v mori, podobných plazom, čo nemajú pána nad sebou; všetkých vylovuje svojou udicou, vyťahuje ich v svojej sieti a zbiera do svojho čereňa, raduje sa z toho a plesá. Zato prináša obete svojej sieti a svojmu čereňu kadidlo, veď ich pomocou má mohutný úlovok a výdatné jedlo. Preto bude teda stále tasiť svoj meč a bez milosti zabíjať národy? Budem stáť na stráži, postavím si rozhľadňu a budem pozorovať, aby som videl, čo mi povie, čo odpovie na moju žalobu. A Pán mi povedal: „Napíš videnie, vry ho do tabúľ, aby sa to ľahko čítalo. Lebo videnie ešte čaká na svoj čas, ale sa náhli k splneniu, nesklame. Ak sa aj oddiali, čakaj naň, lebo určite príde a nebude meškať! Zvädne ten, kto nemá dušu priamu, ale spravodlivý bude žiť zo svojej viery.“

Pán tróni naveky, * už si pripravil stolec sudcovský. A spravodlivo bude súdiť svet, * podľa práva bude súdiť národy. R. Pán bude utláčanému útočišťom, * príhodným útočišťom v časoch súženia. Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, * veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú. R. Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, * ohlasujte jeho skutky medzi národmi. Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá, * nezabúda na nárek bedárov. R.