Svätého Ignáca z Loyoly, kňaza

Na začiatku panovania judejského kráľa Joziášovho syna Joakima zaznelo toto Pánovo slovo: „Toto hovorí Pán: Staň si na nádvorí Pánovho domu a všetkým, čo sa z judejských miest prichádzajú pokloniť do Pánovho domu, hovor všetko, čo som ti rozkázal povedať; nevynechaj ani slovo. Azda počúvnu a vrátia sa všetci zo svojej zlej cesty a ja odvolám nešťastie, ktorým ich zamýšľam postihnúť pre zlobu ich skutkov. Povedz im: Toto hovorí Pán: Ak ma nepočúvnete a nebudete žiť podľa môjho zákona, ktorý som vám dal, ak nebudete počúvať slová mojich služobníkov prorokov, ktorých vám neúnavne posielam, a vy ich neposlúchate, vydám tento dom ako Šílo a toto mesto vydám na potupenie všetkým národom zeme.“ Kňazi, proroci a všetok ľud počúvali tieto Jeremiášove slová v Pánovom dome. A keď Jeremiáš skončil všetko, čo mu Pán prikázal povedať všetkému ľudu, kňazi, proroci i ľud ho chytili a kričali: „Zomrieš! Prečo si prorokoval v Pánovom mene: ‚Tento dom bude ako Šílo a toto mesto spustne, lebo v ňom nebude obyvateľov?‘“ A všetok ľud sa v Pánovom dome zhŕkol proti Jeremiášovi.

Viac než mám vlasov na hlave, * je tých, čo ma bez príčiny nenávidia. Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, † sú to nepriatelia klamárski; * musel som vrátiť, čo som neulúpil. R. Pre teba znášam potupu * a hanba mi pokrýva tvár. Svojim bratom som sa stal cudzincom, * a synom svojej matky neznámym. Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, * padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú. R. Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe * v tomto čase milosti. Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, * pre svoju vernosť mi pomôž. R.