Svätých Gorazda a spoločníkov

Pán mi povedal: „Choď, zaobstaraj si plátenný opasok a opáš si ním bedrá, ale do vody ho nedávaj.“ Zaobstaral som si teda opasok podľa Pánovho slova a opásal som si ním bedrá. A Pán prehovoril ku mne druhý raz: „Vezmi opasok, čo si si zaobstaral a máš okolo bedier, vstaň a choď k Eufratu a tam ho skry do skalnej trhliny.“ Šiel som teda a skryl som ho pri Eufrate, ako mi kázal Pán. Po mnohých dňoch mi Pán povedal: „Zober sa, choď k Eufratu a vezmi si stadiaľ opasok, ktorý som ti tam kázal schovať.“ Tak som išiel k Eufratu, kopal som a vzal som si opasok z miesta, kde som ho bol schoval. Ale opasok tak spráchnivel, že nebol na nič. Vtedy Pán prehovoril ku mne takto: „Toto hovorí Pán: Takto nechám spráchnivieť veľkú pýchu Júdu i Jeruzalema. Ten skazený ľud bude ako tento opasok, čo už nie je na nič, lebo nechcú počúvať moje slová; hovejú zlým žiadostiam svojho srdca a vláčia sa za cudzími bohmi: slúžia im a klaňajú sa im. Veď ako opasok prilieha k bedrám muža, tak som ja vinul k sebe celý dom Izraela a celý dom Júdu – hovorí Pán –, aby boli mojím ľudom, mojou slávou, chválou a ozdobou; ale oni nepočúvali.“

Skalu si zanedbal, čo ťa zrodila, * zabudol si na Pána, svojho stvoriteľa. Pán to videl a zavrhol ich, * lebo ho hnevali jeho synovia a dcéry. R. Povedal: „Skryjem pred nimi svoju tvár * a uvidím, ako sa to s nimi skončí. Lebo je to zvrhlé pokolenie, * neverní synovia. R. Provokovali ma tým, čo nie je Boh, * hnevali ma svojimi márnosťami. Ja ich budem provokovať tým, čo nie je ľud, * pochabým národom ich nahnevám.“ R.