1. čítanie
Čítanie z Knihy Náreky
„Volaj k Pánovi, obranca dcéry Siona“
Pán zničil bez milosti všetky Jakubove nivy; v svojom hneve zboril pevnosti judskej dcéry; zrazil na zem, potupil jej kráľovstvo a kniežatá.
Na zemi sedia, zamĺkli starci sionskej dcéry; na hlavu sypú si popol, do vrecoviny sa odiali; až po zem si zvesili hlavy jeruzalemské panny.
Oči mám vpadnuté od sĺz, vnútro sa mi búri, pečeň mi na zem vyteká pre nešťastie dcéry môjho ľudu; nemluvňa i dojča hynú na uliciach mesta.
Vravia svojim matkám: „Kde je pšenica a víno?“ a padajú ako prebodnuté po uliciach mesta, vydychujú dušu v lone svojich matiek.
Komu ťa prirovnám, komu pripodobním, dcéra Jeruzalema? S kým ťa porovnám, ako ťa poteším, panna, dcéra Siona? Tvoje nešťastie je veľké ako more, kto ti pomôže?
Tvoji proroci ti ako videnia vraveli lži a hlúposti, tvoj zločin neodhaľovali, aby zvrátili tvoj osud; vraveli ti videnia klamstva a podvodu.
Zo srdca volaj k Pánovi, obranca dcéry Siona, ako potok vylievaj slzy vo dne i v noci. Nedopraj si odpočinok, nech sa nezaviera zrenica tvojho oka.
Vstaň a nariekaj v noci, na začiatku každej nočnej stráže, vylievaj svoje srdce ako vodu pred tvárou Pána, dvíhaj k nemu svoje ruky za život svojich detí, ktoré hynú od hladu na rohoch všetkých ulíc.
Responzóriový žalm
Prečo si nás, Bože, tak celkom zavrhol *
a prečo si hnevom zahorel proti ovciam tvojej pastviny?
Pamätaj na svoj ľud, *
ktorý je tvoj odprvoti.
Vykúpil si výhonok svojho dedičstva, *
vrch Sion, na ktorom prebývaš. R.
Namier svoje kroky k večným zrúcaninám: *
nepriateľ spustošil celú svätyňu.
Tí, čo ťa nenávidia,
ryčia uprostred tvojho miesta svätého, *
vztyčujú svoje zástavy na znak víťazstva. R.
Podobajú sa tým, čo sa veľmi rozháňajú sekerou *
v hustom lese.
Tak vylamujú brány chrámové *
a stŕhajú ich sekerou i hákom.
Podpálili tvoju svätyňu, *
príbytok tvojho mena až do základu zneuctili. R.
Zhliadni na svoju zmluvu, *
veď násilníci si rozložili stany po celej krajine.
Pokorný nech sa s hanbou nevracia, *
chudák a bedár budú tvoje meno velebiť. R.
R.: Nezabúdaj, Pane, na svojich úbožiakov.
Evanjelium
Aleluja. On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša
„Prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom“
Keď Ježiš vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou: „Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“
On mu povedal: „Prídem a uzdravím ho.“
Stotník mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie.
Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: ‚Choď!‘ – ide; inému: ‚Poď sem!‘ – tak príde; a svojmu sluhovi: ‚Urob toto!‘ – on to urobí.“
Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve, a synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.“
A stotníkovi Ježiš povedal: „Choď a nech sa ti stane, ako si uveril.“ A v tú hodinu jeho sluha ozdravel.
Keď potom Ježiš vošiel do Petrovho domu, videl, že jeho testiná leží v horúčke. Dotkol sa jej ruky a horúčka ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ho.
Keď sa zvečerilo, priniesli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi a on slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých chorých, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“