Piatok 11. týždňa v Cezročnom období

Keď Atália, Ochoziášova matka, videla, že jej syn zomrel, povstala a vyhubila celý kráľovský rod. Ale Josaba, dcéra kráľa Jorama, Ochoziášova sestra, vzala Ochoziášovho syna Joasa, uniesla ho s jeho dojkou spomedzi kráľovských synov, ktorí mali byť pobití, do spálne a schovala ho pred Atáliou, aby ho nezabili. A bol s ňou šesť rokov schovaný v Pánovom dome, kým nad krajinou panovala Atália. V siedmom roku Jojada zvolal stotníkov Károv a rýchlych poslov, vzal ich k sebe do Pánovho chrámu a uzavrel s nimi zmluvu; dal im prisahať na Pánov dom a ukázal im kráľovho syna. Stotníci urobili všetko, čo im rozkázal kňaz Jojada; každý vzal svojich mužov: tých, čo v sobotu prichádzali do služby, i tých, čo v sobotu odchádzali, a prišli ku kňazovi Jojadovi. On dal stotníkom kopije a štíty kráľa Dávida, ktoré boli v Pánovom dome. Rýchli bežci sa so zbraňou v ruke postavili od pravého krídla chrámu až po ľavé krídlo chrámu medzi oltár a budovu okolo kráľa. Vyviedol kráľovho syna a vložil mu korunu a odznak moci; ustanovili ho za kráľa a pomazali ho, tlieskali rukami a volali: „Nech žije kráľ!“ Keď Atália počula volanie ľudu, vošla medzi zástup do Pánovho chrámu a videla, že na vyvýšenom mieste stojí podľa obradu kráľ a pri ňom kniežatá a trubači a všetok ľud krajiny, ako sa teší a trúbi na trúbach. Roztrhla si rúcho a kričala: „Zrada, zrada!“ Ale kňaz Jojada rozkázal stotníkom, čo stáli na čele vojska: „Vyveďte ju za ohradu chrámu a toho, kto pôjde za ňou, zabite mečom!“ Kňaz totiž povedal: „Neslobodno ju zabiť v Pánovom chráme.“ Chytili ju a keď prešla cez konskú bránu do kráľovského paláca, tam ju zabili. Jojada potom uzavrel zmluvu medzi Pánom a kráľom a medzi ľudom, aby bol Pánovým ľudom, a tiež zmluvu medzi kráľom a ľudom. Nato všetok ľud krajiny vošiel do Bálovho chrámu a zboril ho. Jeho oltáre a sochy úplne rozdrúzgali a Bálovho kňaza Matana zabili pri oltároch. Potom kňaz postavil k Pánovmu domu stráž. Ľud celej krajiny sa tešil a mesto sa upokojilo. Atáliu zabili mečom v kráľovskom paláci.

Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; * je pravdivá, nikdy ju neodvolá: „Potomka z tvojho rodu * posadím na tvoj trón.“ R. Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu * a moje príkazy, ktoré ich naučím, aj ich synovia * budú sedieť na tvojom tróne naveky.“ R. Lebo Pán si vyvolil Sion, * želal si mať ho za svoj príbytok: „To je miesto môjho odpočinku naveky; * tu budem bývať, lebo som túžil za ním. R. Tu Dávidovej moci dám vypučať, * svojmu pomazanému pripravím svetlo. Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, * no na jeho hlave zažiari diadém.“ R.