10. nedeľa v Cezročnom období

„Poznávajme, usilujme sa poznať Pána: jeho príchod je istý ako zornica. Príde k nám ako dážď v pravý čas, ako dážď neskorý, čo zavlaží zem.“ Čo mám robiť s tebou, Efraim? Čo mám robiť s tebou, Júda? Vaša láska je ako ranný mráčik a ako rosa, ktorá zrána pominie. Preto som ich okresával skrze prorokov, zabíjal slovami svojich úst. Spravodlivosť moja jak svetlo vychádza. Lásku chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.

Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril * a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ. „Neobviňujem ťa pre tvoje obety, * veď tvoje žertvy stále sú predo mnou. R. Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; * veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa. Vari ja hovädzie mäso jedávam * alebo pijem krv kozľaciu? R. Obetuj Bohu obetu chvály * a Najvyššiemu svoje sľuby splň. A vzývaj ma v čase súženia: * ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“ R.

Bratia, Abrahám proti nádeji v nádeji uveril, že sa stane otcom mnohých národov, podľa slova: „Také bude tvoje potomstvo.“ A neochabol vo viere, ani keď videl, že jeho telo je už odumreté – veď mal skoro sto rokov – a že je odumreté aj Sárino lono. A nezapochyboval nedôverčivo o Božom prisľúbení, ale posilnený vierou vzdával Bohu slávu, pevne presvedčený, že má moc aj splniť, čo prisľúbil. Preto sa mu to počítalo za spravodlivosť. A nielen kvôli nemu bolo napísané: „Počítalo sa mu to,“ ale aj kvôli nám. Bude sa to počítať aj nám, čo veríme v toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána, vydaného za naše hriechy a vzkrieseného pre naše ospravedlnenie.