Preskočiť na obsah

pondelok, 23. marca 2026 · prejsť na dnešok

Pondelok po 5. pôstnej nedeli

Fialová Rok A · cyklus II · 5. týždeň v Pôstnom období · 1. týždeň žaltára

1. čítanie

Dan 13, 1-9. 15-17. 19-30. 33-62

Čítanie z Knihy proroka Daniela

„Pozri, umieram, hoci som neurobila nič z toho“

V Babylone býval muž, menom Joakim. Za manželku si vzal veľmi peknú a bohabojnú Helkiášovu dcéru Zuzanu. Jej rodičia boli spravodliví a svoju dcéru vychovávali podľa Mojžišovho zákona. Joakim bol veľmi bohatý a pri dome mal ovocnú záhradu. A pretože si ho veľmi vážili, schádzali sa uňho Židia. V tom roku ustanovili z ľudu za sudcov dvoch starcov, o ktorých povedal Pán, že neprávosť vyšla z Babylonu od starších sudcov, ktorí len zdanlivo spravovali ľud. Oni často chodievali do Joakimovho domu a ta k nim prichádzali všetci, čo mali spory. Keď okolo poludnia ľud odišiel, vchádzala Zuzana a prechádzala sa v záhrade svojho muža. Obaja starci ju deň čo deň videli vchádzať a prechádzať sa. Zahoreli žiadostivosťou po nej, rozvrátili si myseľ a odvrátili oči, že nevideli nebo, a nepamätali na spravodlivé súdy. A keď striehli na vhodnú príležitosť, vošla raz – ako včera a predvčerom – len s dvoma slúžkami a chcela sa v záhrade kúpať, lebo bolo horúco. Nebolo tam nikoho okrem dvoch starcov, ktorí sa schovali a pozorovali ju. Ona povedala slúžkam: „Doneste mi olej a masti a zatvorte dvere záhrady, okúpem sa.“ A keď slúžky odišli, obaja starci vstali, pribehli k nej a povedali: „Pozri, dvere záhrady sú zatvorené, nik nás nevidí a my túžime po tebe; pristaň teda a oddaj sa nám! Ak by si nechcela, budeme svedčiť proti tebe, že bol s tebou akýsi mladík, a preto si poslala slúžky preč.“ Zuzana zakvílila a povedala: „Úzkosť ma zviera z oboch strán: ak to urobím, bude to pre mňa smrť, ak neurobím, neuniknem vašim rukám. No lepšie bude pre mňa, keď to neurobím a padnem do vašich rúk, ako zhrešiť pred Pánovou tvárou.“ A Zuzana mocne vykríkla. Ale skríkli aj starci proti nej. A jeden bežal otvoriť dvere záhrady. Keď domáci sluhovia počuli krik v záhrade, vtrhli cez zadný vchod pozrieť, čo sa jej stalo. A keď im starci rozpovedali svoje výmysly, sluhovia sa veľmi hanbili, lebo sa nikdy nič podobné o Zuzane nehovorilo. Keď na druhý deň prišiel ľud k jej manželovi Joakimovi, prišli aj dvaja starci, plní zločinného zámeru proti Zuzane, že ju zabijú. Povedali pred ľudom: „Pošlite pre Helkiášovu dcéru Zuzanu, Joakimovu manželku!“ A hneď poslali. Prišla s rodičmi, deťmi a so svojimi príbuznými. Jej príbuzní a všetci, čo ju videli, plakali. Vtedy uprostred ľudu povstali obaja starci a položili ruky na jej hlavu. Ona s plačom pozdvihla oči k nebu, lebo srdce mala plné dôvery v Pána. Starci povedali: „Keď sme sa my dvaja prechádzali po záhrade, vošla táto s dvoma slúžkami, zatvorila dvere záhrady a slúžky poslala preč. Prišiel k nej mladík, ktorý bol skrytý, a zhrešil s ňou. Ale my sme boli v rohu záhrady a keď sme videli zločin, bežali sme k nim a videli sme ich spolu hrešiť. Jeho sme nemohli chytiť, pretože bol mocnejší ako my, otvoril dvere a vyskočil von. Ju sme však chytili a pýtali sme sa, kto bol ten mladík, no nechcela nám prezradiť. Toto môžeme dosvedčiť.“ Zástup im ako starším ľudu a sudcom uveril a odsúdili ju na smrť. Ale Zuzana mocne vykríkla: „Bože večný, ty poznáš skryté veci, ty vieš všetko skôr, ako sa stane, ty vieš, že krivo proti mne svedčili; pozri, umieram, hoci som neurobila nič z toho, čo títo zločinne osnovali proti mne.“ A Pán vyslyšal jej hlas. Keď ju viedli na smrť, Pán vzbudil svätého ducha v mladom chlapcovi, ktorý sa volal Daniel, a on vykríkol: „Ja nemám vinu na krvi tejto ženy.“ Všetok ľud sa obrátil k nemu a povedal: „Čo je to za reč, čo hovoríš?“ On si stal doprostred nich a povedal: „Takí hlúpi ste, synovia Izraela? Bez súdu, bez skúmania pravdy ste odsúdili dcéru Izraela. Obnovte súd, pretože krivo proti nej svedčili.“ Ľud sa rýchlo vrátil a starší mu povedali: „Poď, sadni si medzi nás a hovor, pretože ti Boh dal vážnosť starca.“ Daniel im povedal: „Oddeľte ich ďaleko od seba a ja ich rozsúdim.“ Keď ich oddelili jedného od druhého, zavolal jedného z nich a povedal mu: „Ty, čo si zostarel v zlobe, teraz vyšli najavo tvoje hriechy, ktoré si doteraz páchal, keď si vynášal nespravodlivé rozsudky, nevinných utláčal a prepúšťal vinných, hoci Pán riekol: ‚Nevinného a spravodlivého nezabiješ.‘ Nuž teraz, ak si ju naozaj videl, povedz, pod akým stromom sa zhovárali?“ On odpovedal: „Pod lentyškom.“ Daniel povedal: „Pekne si luhal proti vlastnej hlave. Hľa, Boží anjel dostal od Boha príkaz a rozsekne ťa na dvoje.“ Keď ho odviedli, rozkázal priviesť druhého a povedal mu: „Semä kanaánske, a nie judejské, krása ťa zviedla a žiadostivosť ti rozvrátila srdce. Takto ste robievali dcéram Izraela a ony sa zo strachu dávali s vami do reči. No Júdova dcéra nestrpela vašu neprávosť. Teraz mi povedz, pod akým stromom si ich prichytil zhovárať sa?“ Ten povedal: „Pod dubom.“ A Daniel mu povedal: „Pekne si luhal aj ty proti vlastnej hlave; lebo Boží anjel čaká s mečom, aby ťa preťal napoly a usmrtil vás.“ Celý zástup mocne vykríkol a dobrorečil Bohu, ktorý zachraňuje tých, čo v neho dúfajú. I povstali proti dvom starcom, lebo ich Daniel z vlastných úst usvedčil, že krivo svedčili, a urobili im, ako oni zločinne robili svojim blížnym, aby splnili Mojžišov zákon; usmrtili ich a v ten deň sa nevinná krv zachránila.

alebo kratšie

Dan 13, 41c-62

Čítanie z Knihy proroka Daniela

Zástup odsúdil Zuzanu na smrť. Ale Zuzana mocne vykríkla: „Bože večný, ty poznáš skryté veci, ty vieš všetko skôr, ako sa stane, ty vieš, že krivo proti mne svedčili; pozri, umieram, hoci som neurobila nič z toho, čo títo zločinne osnovali proti mne.“ A Pán vyslyšal jej hlas. Keď ju viedli na smrť, Pán vzbudil svätého ducha v mladom chlapcovi, ktorý sa volal Daniel, a on vykríkol: „Ja nemám vinu na krvi tejto ženy.“ Všetok ľud sa obrátil k nemu a povedal: „Čo je to za reč, čo hovoríš?“ On si stal doprostred nich a povedal: „Takí hlúpi ste, synovia Izraela? Bez súdu, bez skúmania pravdy ste odsúdili dcéru Izraela. Obnovte súd, pretože krivo proti nej svedčili.“ Ľud sa rýchlo vrátil a starší mu povedali: „Poď, sadni si medzi nás a hovor, pretože ti Boh dal vážnosť starca.“ Daniel im povedal: „Oddeľte ich ďaleko od seba a ja ich rozsúdim.“ Keď ich oddelili jedného od druhého, zavolal jedného z nich a povedal mu: „Ty, čo si zostarel v zlobe, teraz vyšli najavo tvoje hriechy, ktoré si doteraz páchal, keď si vynášal nespravodlivé rozsudky, nevinných utláčal a prepúšťal vinných, hoci Pán riekol: ‚Nevinného a spravodlivého nezabiješ.‘ Nuž teraz, ak si ju naozaj videl, povedz, pod akým stromom sa zhovárali?“ On odpovedal: „Pod lentyškom.“ Daniel povedal: „Pekne si luhal proti vlastnej hlave. Hľa, Boží anjel dostal od Boha príkaz a rozsekne ťa na dvoje.“ Keď ho odviedli, rozkázal priviesť druhého a povedal mu: „Semä kanaánske, a nie judejské, krása ťa zviedla a žiadostivosť ti rozvrátila srdce. Takto ste robievali dcéram Izraela a ony sa zo strachu dávali s vami do reči. No Júdova dcéra nestrpela vašu neprávosť. Teraz mi povedz, pod akým stromom si ich prichytil zhovárať sa?“ Ten povedal: „Pod dubom.“ A Daniel mu povedal: „Pekne si luhal aj ty proti vlastnej hlave; lebo Boží anjel čaká s mečom, aby ťa preťal napoly a usmrtil vás.“ Celý zástup mocne vykríkol a dobrorečil Bohu, ktorý zachraňuje tých, čo v neho dúfajú. I povstali proti dvom starcom, lebo ich Daniel z vlastných úst usvedčil, že krivo svedčili, a urobili im, ako oni zločinne robili svojim blížnym, aby splnili Mojžišov zákon; usmrtili ich a v ten deň sa nevinná krv zachránila.

Responzóriový žalm

Ž 23, 1-3. 4. 5. 6

Pán je môj pastier, nič mi nechýba: * pasie ma na zelených pašienkach. Vodí ma k tichým vodám, * dušu mi osviežuje. Vodí ma po správnych chodníkoch, * verný svojmu menu. R. I keby som mal ísť tmavou dolinou, † nebudem sa báť zlého, * lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, * tie sú mi útechou. R. Prestieraš mi stôl * pred očami mojich protivníkov. Leješ mi olej na hlavu * a kalich mi napĺňaš až po okraj. R. Dobrota a milosť budú ma sprevádzať * po všetky dni môjho života. A budem bývať v dome Pánovom * mnoho a mnoho dní. R.

R.: Pane, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.

Evanjelium

Aleluja. Nechcem smrť bezbožného, hovorí Pán; ale aby sa odvrátil od svojej cesty a žil.

Jn 8, 1-11

Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána

„Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň“

Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“

Do Veľkej noci ešte 13 dní (5. apríla 2026).

Citácie a názvy dní preberáme z liturgického kalendára KBS, kde je aj plné znenie čítaní.