Homosexualita v Biblii - Dan Drápal

pridal: Drápal Dan | | zobrazení: 4024

Homosexualita je v Písme prvýkrát spomenutá nie v Mojžišovom zákone, ale v príbehu Sodomy, hneď v prvej biblickej knihe Genezis (19,1-13). Podľa tohto príbehu chceli sodomskí muži znásilniť hostí (anjelov), ktorí vstúpili do povstala zvada domu. Použité slová "vyveď ich k nám, nech je spoznáme!" Nepochybne svedčia o zámere mať s týmito muži homosexuálny styk – ak nie priamo o znásilnenie. Keď Lot týmto mužom nevyhovel, okrem iného povedali: "... trúfa si nás súdiť!" (V. 9). Títo muži si boli vedomí, že konajú nemorálne - sami hovoria o súdeniu. U ľudí prepadnutých zvrátenosti nie je neobvyklá agresivita voči ostatným, ktorí sa na ich hriechu odmietajú podieľať, a obviňovanie zo poučovania či zákonictva. Dôležité je všimnúť si, že hriechu prepadla celá obec Sodomčanov. Útok na Lotov dom podnikli "muži Sodomy, mládenci i starci, všetok ľud bez výnimky ..." (v. 4).

Kresťanskí apologetici homosexuality spochybňujú, že slovo "poznať" (v. 5) má sexuálny význam. Upozorňujú, že z mnohých výskytov v Písme možno tento sexuálny význam doložiť len v desiatich prípadoch. Preto dané slovo chápu rovnako, ako ho dnes chápeme my. [1] Sodomskí muži vraj považovali Lótových hostí za vyzvedačov a chceli len zistiť, čo sú zač. Táto argumentácia však nie je presvedčivá. Práve v knihe Genesis, z ktorej je vzatý tento príbeh, nachádzame miesta, v ktorej má sloveso "poznať" jednoznačne sexuálne kontext. Kresťanskí apologetici homosexuality tiež upozorňujú na jeden verš z proroka Ezechiela: "Hľa, toto bola neprávosť tvojej sestry Sodomy; pýcha, sýtosť chleba a sebaistý pokoj, ktorý mala aj so svojimi dcérami. Ale ruku utlačeného úbožiaka neposilňovala. "(Ez 16,49 ČAP). Tu je ako hriech Sodomy označená "pýcha, sýtosť chleba a sebaistý pokoj", nie teda nejaké hriechy sexuálne. Avšak nepripomína vám táto charakteristika dnešnú dobu, v ktorej tiež kvitnú najrôznejšie sexuálne hriechy? Som presvedčený, že tvrdiť, že homosexualita nehrala pri súde nad Sodomu žiadnu úlohu, je scestné.

Rovnako scestné však je tvrdenie, že Sodoma bola súdená len a práve kvôli homosexualite. Podľa môjho názoru išlo o celkový úpadok spoločnosti - zvrátená sexualita bola iba jedným z príznakov tohto úpadku. Že išlo o sexuálne hriechy, nám potvrdzuje aj krátka epištola Júdu. V nej čítame: "Podobne ako oni aj Sodoma, Gomora a okolité mestá sa oddal smilstvu, prepadli zvrhlosti ..." (v. 7). Iste, priamo homosexualita tu nie je spomenutá, ale všeobecnejšie sa tu hovorí o sexuálnych hriechoch. Nešlo teda "len" o pýchu a sebaistotu. Podobný príbeh o spoločenskom úpadku nachádzame v 19. kapitole knihy Sudcov. Miestom úpadku je Benjamína mestečko Gibe, ktorého obyvatelia chceli zneužiť pocestného, ktorý našiel útočisko v dome jedného starca.

Muži z Gabay sa správajú podobne ako muži zo Sodomy: "... muži toho mesta, naničhodníci, obkľúčili dom, búchali na dvere a kričali na starca, vlastníka domu: Vyveď toho muža, ktorý prišiel do tvojho domu, nech ho spoznáme" (Sd 19 , 22). V oboch týchto prípadoch sa hriech homosexuálneho rokovania spája s porušením zásady pohostinnosti. Prvá zmienka o homosexualite v Mojžišovom zákone nachádzame v knihe Levitikus: "S mužom nebudeš súložiť ako sa súloží so ženou; je to ohavnosť" (Lv 18,22). Toto miesto nemožno označiť inak než ako striktný zákaz. Zákaz homosexuality je jedným z viacerých zákazov, obsiahnutých v 18. kapitole Levitiku. Možno povedať, že celá táto kapitola je venovaná sexuálnej etike. Úplne jednoznačné je aj slovo z Lv 20,13: "Keby muž súložil s mužom ako sa súloží so ženou, obaja spáchali ohavnosť; iste budú usmrtení, ich krv je na nich."

Podobne ako mnoho iných ustanovení v zákone nie je tento zákaz nejako špecificky zdôvodnený. Avšak je spolu s ostatnými zákazy (napr. incestu alebo sexuálneho styku so zvieraťom) uvedený do historickej súvislosti: Nepoškvrníte sa žiadnu z týchto vecí, pretože všetkými týmito vecami sa poškvrňovali národy, ktoré pred vami vyháňam ... Vy však zachovávajte má ustanovení a má nariadenie a nepáchajte nič z týchto ohavností - ani domorodec, ani prichádzajúci, ktorý zdržiava uprostred vás. Lebo všetky tieto ohavnosti páchali ľudia krajiny, ktorí boli pred vami, a krajina sa poškvrnila (Lv 18,24-27).

Apologetici homosexuality, ktorí sa považujú za kresťanov, niekedy vidia homosexuálny vzťah v priateľstvo medzi Dávidom a Saulovým synom Jonatánom, s ktorým sa stretávame v 1. Samuelovej 18-20 a v 2. Samuelovej 1. Verš, na ktorý sa odvolávajú snáď najviac, je 2S 1,26, zachytávajúce Dávidovho slová po Jónatanovej smrti: "Tvoja láska bola pre mňa podivuhodnejšie ako láska žien." Osobne považujem tieto slová za básnickej vyjadrenie, nie za doklad homosexuálneho vzťahu. Toto chápanie vidím ako kompatibilné so zvyškom Písma; ak by Dávid skutočne mal na mysli homosexuálny vzťah, bolo by na zástancov tejto hypotézy, aby vysvetlili, ako sa znáša s jednoznačným svedectvom Písem. Okrem toho by bolo ťažko vyhlasovať kráľa Dávida za homosexuála už z toho dôvodu, že pociťoval sexuálne pokušenie pri pohľade na Betsabe (2S 11,2). Tomuto pokušeniu dokonca podľahol.

Jednou z možností, ako tento starozákonné text "hodiť do autu", je povedať, že Starý zákon predsa zakazuje napríklad aj pojedanie bravčového alebo morských plodov. To všetko je predsa dávno prekonané, a preto nemusíme brať vážne ani starozákonné text o homosexualite. Preto je dobré sa týmto textom ani nezaoberať. Problém s homosexualitou v Písme je ale v tom, že na rozdiel od jedenie bravčového, ktorým sa taký apoštol Pavol skutočne nezdržiava a nabáda nás, aby sme sa ním nezdržiavali ani my, v tejto veci hovorí podobne ako Starý zákon: "Či neviete, že nespravodliví nedostanú do dedičstva Božie kráľovstvo? Nemýľte sa! Ani smilníci ani modloslužobníci, cudzoložníci, rozkošníci ani ľudia praktizujúci homosexualitu, zlodeji ani chamtivci, opilci, utŕhači ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva "(1 Kor 6,9-10). Teraz sa vráťme k novozákonnému textu z 1. Korintským 6. Výraz, ktorý je v Českom študijnom preklade preložený ako "ľudia praktizujúci homosexualitu", znie v gréčtine arsenokoitai. Nie je úplne jasné, či bolo niekedy pred Pavlom použité - v literatúre sa vyskytuje veľmi zriedka. Avšak aj za predpokladu, že ho vymyslel apoštol Pavol, nás podľa môjho názoru nenecháva na pochybách, čo znamená: arzén znamená "muž" (v zmysle "samec"), pokiaľ ide o substantívum, a "mužský" či "samčie", ak ide o adjektívum.

Slovo koitos sa vžilo vo svojej polantinskenej podobe koitus ako označenie súlože. Keďže ťažko predpokladať, že Pavol má na mysli súlož ženy a muža, je viac ako logické, že hovorí o súloži muža s mužom. Obávam sa, že ak niekto tvrdí, že to zrejme znamená niečo iné, chce si uľahčiť situáciu a želá si, aby to znamenalo niečo iné. Tvrdiť, že Pavol nemal na mysli homosexuálny styk, by nám síce uľahčilo situáciu, problém by bol elegantne vyriešený, ale som presvedčený, že nie pravdivo. Slovu arsenokoitai predchádza slovo malakoi. To má veľmi široký význam. Základný význam je "mäkký", toto slovo sa ale používa v rade významov odvodených. Môže znamenať i (morálne alebo intelektuálne) "slabý", ale aj "zženštilý". Rovnaké slovo používa Pavel ešte raz, a síce v 1. Timotejovi 1,10. Pre súvislosť citujem od 9. do 11. verše: Zákon nie je daný pre spravodlivého, ale pre ... pre otcovrahov a matkovrahov, pre vrahov vôbec, smilníkmi, ľudí praktizujúcich homosexualitu, únosca, klamára, krivoprísažníkov, a čo ešte iného sa prieči zdravému učeniu podľa evanjelia ... Žiadny zo starozákonných ani novozákonných textov nevysvetľuje, prečo je homosexualita zlá. Je evidentné, že pre Boží ľud je neprijateľná.

Existuje jediný biblický text, ktorý homosexualitu zaraďuje do širších súvislostí. Ide o novozákonné text z Pavlova listu Rimanom: Hoci spoznali Boha, neoslávili ho ako Boha ani mu neprejavili vďačnosť, ale upadli vo svojich myšlienkach do márnosti a ich nerozumné srdce sa ocitlo v tme. Tvrdia, že sú múdri, ale stali sa bláznami ... Preto je Boh skrze žiadosti ich sŕdc vydal do nečistoty, aby navzájom znevažovanie svoje telá; vymenili Božiu pravdu za lož, kořili sa a slúžili stvoreniu viac ako Stvoriteľovi, ktorý je požehnaný na veky. Amen. Preto ich Boh vydal do potupných vášňou. Ich ženy vymenili prirodzený styk za neprirodzený a rovnako aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a vo svojej túžbe sa rozpálili jeden k druhému, muži s mužmi páchali nehanebnosť a sami na sebe dostávajú zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie. (1,21-27) Na začiatku je neochota vziať vážne Boha. Prvým hriechom, ktorý tu Pavel volá ako dôsledok tejto neochoty, je nevďačnosť (v. 21).

Dôsledkom odmietnutia Boha je modloslužba. (Človek vlastne nemá možnosť neuctievať nič. Vždy je pre neho niečo najvyššou hodnotou. Ak nie je to Boh, musí to byť modla. A je druhotné, či si to človek uvedomuje alebo neuvedomuje.) Akonáhle však človek uctieva stvorenie namiesto stvoriteľa, stráca morálne merítka a zvrátenosti mu postupne začnú pripadať ako normálne. Preto nám pripadá normálne zabíjanie nenarodených detí, a pokiaľ sa vývoj spoločnosti bude pohybovať po doterajšej trajektóriu, je otázkou niekoľkých desaťročí, kedy nám začne pripadať normálne zabíjanie starých ľudí. Rozdiel medzi starozákonným a novozákonným prístupom V postoji k homosexualite ako takej nevidím najmenší rozdiel medzi Starým a Novým zákonom. Homosexuálne správanie bolo pre Boží ľud neprijateľné v čase Mojžišovej a bolo pre neho neprijateľné aj v dobe Ježišovej. Rozdiel je však v prístupe k hriešnikovi. Kým pod Starým zákonom čakala hriešnika smrť, pod Novým zákonom je mu ponúknutý nový život. Hriešnikov už nemáme privádzať k popravčiemu kolu, ale ku Kristovmu krížu, kde sa môžu stretnúť s milosťou a odpustením. Preto kresťan nemôže pritakáva popravám homosexuálov v moslimských krajinách alebo v niektorých krajinách Afriky.

Liberálny kresťan, ktorý si z Biblie vyberie, čo sa mu páči, s biblickými textami problém mať nebude. Jednoducho vyhlási, že Pavol tu bol poplatný svojej dobe a zdieľal jej predsudky, ktoré my už zdieľať nemusíme. Kresťan, ktorý berie Písmo vážnejšie, sa môže pokúsiť pomôcť si tvrdením, že nie je jasné, čo Pavel vlastne mienil; podľa môjho názoru tadiaľ cesta tiež nevedie. Obávam sa, že Písmo v 1K 6,9-10 naozaj hovorí, čo tam jasne stojí napísané: Že ľudia praktizujúci homosexualitu nebudú dedičmi Božieho kráľovstva. (Nie je tam nič o tom, že sa to týka len tých, ktorí "praktizujú homosexualitu bez lásky".) Podobne Božie kráľovstvo nezdedí cudzoložníci alebo chamtivci. Alebo opilci. Alebo to týmto ľuďom tiež nejako zmäkčíme, prípadne vymyslíme, že opilec vlastne nie je opilec, a nie je moc jasné, koho tu apoštol Pavol mienil? Chápem problém, ktorý ľudia s týmto textom majú. Svojím spôsobom ho mám tiež.

Ako zladiť tento text s evanjeliom o jubilejnom Bohu, ktorý sa k nám skláňa v Ježišovi Kristovi a ponúka nám zadarmo spásu? Ak tu cítime napätie, cítime ho právom. Určité riešenie nachádzam v evanjeliové perikopu o bohatom mládencovi. Tam čítame: "Opäť vám hovorím, je ľahšie, aby ťava prešiel uchom ihly, ako bohatý vošiel do Božieho kráľovstva." Keď to učeníci počuli, boli veľmi ohromení a hovorili: "Kto teda môže byť spasený?" Ježiš sa na nich zahľadel a povedal im: "U ľudí je to nemožné, ale u Boha je všetko možné" (Mt 19,24-26). Ak sa nejaký cudzoložník alebo opilec dá Pavlovým textom pohnúť na pokánie alebo ak mu padne Boží bázeň, bude to len dobre. Ak sa nejaký cudzoložník alebo opilec úprimne obráti na Krista, verím, že v tom okamihu stráca identity cudzoložníkov alebo opilca. A domnievam sa, že to isté platí aj pre homosexuálov. Na záver sa pokúsim o krátke zhrnutie. Podľa môjho názoru vydáva Biblie dostatočne jasné svedectvo o tom, že Božím poriadkom je heterosexuálne manželstvo. Biblický postoj k homosexualite nie je záležitosťou premenlivej ľudskej kultúry, ale práve Božieho poriadku.