Celé sa to začalo pýchou a namyslenosťou Šalamúnovho syna Rechabeáma. Jeho zneužitie moci vyústilo do rozdelenia Šalamúnovej ríše. Nad odtrhnutými desiatimi kmeňmi Izraela sa stal kráľom Járobeám. Dostal k tomu mandát od Pána Boha cez proroka Achiju. No aj on zneužil svoje postavenie. Chcel zabrániť ľuďom chodiť do chrámu v Jeruzaleme. Svojvôľou však zašiel až k modlárstvu. Kam táto cesta vedie, spoznal, keď mu umieral syn Abija. Ako topiaci slamky sa chytil toho, že Hospodin mu dal úlohu kráľa práve cez proroka. Chcel teda od neho pomoc. Cez proroka však od Hospodina dostal tvrdú odpoveď. „Prv ako matka vkročí do mesta, syn umrie.“ A jemu – otcovi odkázal: „...ty si spáchal viac zla ako všetci, čo boli pred tebou. Preto dopustím zlo na Járobeámov dom...“ (čítaj v. 9-10). Svojvôľa tam, kde treba uplatňovať vôľu Toho, v ktorého službe stojíme, je cestou viny a trestu. Obaja králi nedostali poverenie byť pánmi nad ľuďmi, ale byť služobníkmi Božími. Dodnes platí: Kto svojvoľne zmení úrad služby na úrad moci, vedie do záhuby seba aj ľudí. Kiežby to pochopili všetci, ktorým je zverený úrad služby ľuďom!
Dušan a Alena Kováčikovci