Stratená a nájdená radosť.

Radosť patrí k vzácnym Božím darom. Apoštol Pavel uvádza radosť, ako ovocie Ducha Svätého, hneď na druhom mieste za láskou. Tým chce naznačiť, že viera v Pána Boha je plná radosti, nádeje a lásky. Boh nám dal vo svojich daroch mnoho vzácnych duchovných i telesných hodnôt, z ktorých sa v živote smieme a môžeme radovať. Vnímame, registrujeme ich? Dokážeme sa ešte vôbec radovať? Nevytratila sa úprimná radosť z našich rodín, vzťahov, spoločnosti i cirkvi? Ako často sa necháme premôcť zlému, „obrať“ o Božie dary!? Následkom toho je potom smútok, hnev, rezignácia, deformácia, či celkový úpadok. Situácia nepríjemná a neraz ťažko obnoviteľná. Potvrdzujú to aj slová proroka Izaiáša, ktoré napísal v čase, keď ľud žil v mravnom a duchovnom úpadku, prispôsoboval sa okoliu a svojim potrebám, odvracal sa od Pána Boha a uctieval modly – vytváral si vlastných bohov. Spravodlivý hynie, zbožní ľudia odchádzajú a nik si to nevšíma. Izaiášovi sa zdá, že ich už nič radostné nečaká. Čo robiť? Túto otázku si kladieme aj my dnes v našich rodinách, cirkevných zboroch, seniorátoch... Ak chceme nájsť stratenú lásku, radosť a nádej, tak potrebujeme, počuť a učiť živé Božie slovo, byť verní Pánu Bohu v každom čase a Jeho milosť s pokorou prijímať na spasenie. Lebo ten, kto sa vierou utieka k Bohu bude povýšený.

Martin Fečko