Acháb vedel o Božom treste, ktorý mu predpovedal prorok Eliáš. Vedel o katastrofe, pred ktorou ho varoval prorok Mícha. Svojou mocenskou prevahou a prefíkanosťou sa usiluje utiecť pred Hospodinovou rukou. Jeho dvorný prorok, Cidkija, bije Míchu po tvári. Sám kráľ dáva Míchu uvrhnúť do väzenia s núdznou dávkou jedla a vody. Má byť vo väzení, kým on, Acháb „nepríde v pokoji“, t. j. živý, zdravý a ako víťaz. Preoblieka sa za obyčajného vojaka, aby nepriatelia nepoznali, že je kráľ. Je si istý, že z tých varovných predpovedí sa už nemôže nič splniť. Istota blázna! Pred Hospodinom sa nedá ujsť. Keby si Acháb osvojil myšlienky 139. – Dávidovho – žalmu, vedel by, aké pochabé sú jeho pokusy. „Vtedy istý muž natiahol nevdojak luk a zasiahol izraelského kráľa medzi spony pancierov“ (v. 34.). Potom už nasleduje len správa o úbohom konci tohto pyšného, arogantného kráľa. Útek pred Hospodinom sa nikomu nepodarí. On si nás nájde, nech by sme sa kdekoľvek skryli. Omnoho lepšie ako utekať od Neho je pravidelne a s radosťou prichádzať k Nemu.
Ján Grešo