Jakubovo slovo sa netýka len nejakej očividne individuálnej alebo skupinovej protekcie. Hovorí o postoji nášho srdca, keď vnímame ľudí okolo seba. Tak celkom bežne, v skrytosti. Nože, prejdime si v mysli ľudí z nášho okolia, práce, susedstva či rodiny! Hneď narazíme na viac a menej sympatických, či na tých, s ktorými nemôžeme ani prehovoriť. Skúmajme, prečo je to tak a neskrývajme sa za výhovorky! Jakub ako príklad na rozlišovanie ľudí používa protiklad bohatstva a chudoby, ich vonkajšie prejavy. Je to univerzálny príklad, ktorý je pravdivý i dnes. Ukazuje, ako ľahko sa nechávame zvábiť obalom, pozlátkom a zabúdame na to, čo je pod povrchom a čo je podstatné. V 1S 16,7 čítame: „Človek totiž hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce.“ Tí, ktorí uverili v Boha a prijali Jeho Ducha sa učia rozširovať si srdcia pre všetkých naokolo, hľadať Boží záujem a nie len ten svoj. Možno práve ty jediný budeš mať šancu preukázať milosrdenstvo tomu, kto sa vo všetkých iných, vrátane cirkevných spoločenstiev, sklamal. Môžeš byť konajúcou láskou. Je to ťažké? Áno, ak čerpáš z vlastných zdrojov. Tie sú obmedzené. Čerpaj z Božieho milosrdenstva, to nemá dno, nemá hraníc! Vždy nanovo sa prejavuje voči tebe a ty ho môžeš prejaviť iným. Môžeš začať aj hneď. Tým, že tých, čo si si nevšímal, posudzoval, odsudzoval, hneval sa na nich, znenávidel ich, voči ktorým si zahorkol, vložíš v modlitbe do Božích rúk.
Zuzana Verčimáková