Svedomie funguje ako kompas, ktorý nám ukazuje, čo je dobré a čo zlé. Bohužiaľ, sme pokazení hriechom, a preto ani ten morálny kompas nie je stopercentný. Pán Boh určite používa hlas svedomia na to, aby nám dal spätnú väzbu o našom konaní a viedol nás k ľútosti a k náprave. Hlas svedomia však používa aj diabol. Najradšej je, ak nám svedomie nefunguje. No ak sa hlási v podobe výčitiek, pokušiteľ nás chce zlým svedomím zdeptať. Tak nás chce od Pána Boha, Jeho milosti odlúčiť a viesť k totálnemu zúfalstvu, akému podľahol aj Judáš, ktorý sa obesil po tom, čo urobil. Apoštol Peter uvádza v našom odseku zvláštnu spojitosť medzi vierou v Pána Ježiša – krstom – a svedomím. (Porovnaj Židom 10,22). Ak sa s krstom spája naše vyznanie viery v Pána Ježiša Krista ako nášho Spasiteľa, potom nás nemusia sužovať výčitky svedomia, pocity viny a bremeno hriechu. Čím viac verím svojmu Pánovi Ježišovi Kristovi, že On vykonal v-š-e-t-k-o pre moje spasenie a moja vina bola splatená, čím radostnejšie a vďačnejšie od Neho prijímam odpustenie svojich hriechov, tým menšiu šancu má diabol skrze zlé svedomie nás priviesť do deštruktívnej beznádeje. Preto si Luther pri svojich vnútorných výčitkách opakoval: „Som pokrstený!“ To dáva pokoj aj našej duši, ak vieme, že patríme Ježišovi, ktorý nás nie na základe našich skutkov, ale z milosti ospravedlňuje pred Bohom.
Mária Hroboňová