Keď prorok Jeremiáš, hovorí o jarme, myslí na jarmo otroctva pre Izrael, ktorý bol vydaný Babylonu kvôli odpadnutiu od Hospodina. Bol to trest za hriech. Myslím, že aj dnes sme v podobnej situácii. Svet okolo nás, naša „kresťanská kultúra“ už dávno začala poškuľovať po iných božstvách. Už nie sú z kameňa a dreva, netreba im kadiť na výšinách a prinášať obete na oltáre, no ich požiadavky určite nie sú menšie ako v minulosti. Skôr naopak! Modloslužba dokonalému telu, neustála túžba po novinkách, vplyv a moc médií, rôzne druhy závislostí nám len potvrdzujú, že božstvá dnešného veku sú ešte náročnejšie – na čas, sily aj prostriedky. Mimochodom, uvedomujeme si, že aj také nevinné skutočnosti, ako šport, práca, životný partner alebo dieťa, sa nám môžu stať modlou, ak ich postavíme vyššie ako živého Boha, ktorý sa nám zjavil vo svojom Synovi? Izrael musel za svoju vinu trpieť izoláciou od svojej domoviny niekoľko desaťročí. Aj my musíme niekedy znášať následky svojich hriechov už tu, v časnosti. Vážnejšie je však vedomie, že odmenou za hriech je smrť, a to nielen tá časná, ale večná. Božím darom milosti je však večný život v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. Preto je potrebné ísť cestou pokánia, viery a poslušnosti. Ježiš Kristus je tou Cestou, Pravdou a Životom.
Radomír Vařák