Mnohé veci vyzerajú navonok dokonalo, lákavo, ale pri pozornejšom skúmaní sú „prázdne“. Pán Ježiš so svojimi učeníkmi zažil dvojnásobné sklamanie. Najprv pri pohľade na listnatý figovník. Zdal sa obsypaný bohatou úrodou, hoci nebol čas fíg. Nádej po nasýtení bola oklamaná. Na figovníku neboli fígy. Učeníci boli svedkami rozhodného súdu: „Nech nikdy viac nikto neje z teba ovocie.“ Druhé veľké sklamanie sa týkalo jeruzalemského chrámu. Po vstupe do tohto centra bohoslužobného diania celého Izraela, kde mal človek čerpať oporu pre svoju vieru a nádej, našli trhovisko. Z chrámu Hospodinovho sa namiesto domu modlitby stala peleš lotrov. Pán Ježiš usúdil, že toto zlo v chráme nemožno trpieť a kupčiacich povyháňal. Pochopiteľne, že sa zdvihla vlna odporu, veľkňazi a zákonníci, tí, ktorí v prvom rade mali ľud usmerňovať k úprimnému vzťahu k Pánu Bohu, tí sa spolčovali túžbou zahubiť Krista. Báli sa! Čoho? O svoj vplyv na ľud? Alebo sa báli tej Pravdy a čistoty, ktorá si opäť nachádzala miesto tam, kde mala byť vždy, to jest v chráme? Aký je pohľad Boží na naše srdce, ktoré má byť chrámom Božím? Nie je sklamaný? Pán Boh hľadí a vypočuje pokorného v srdci, toho, ktorý úprimne volá: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu!“
Radoslav Grega