Nedávno som si všimol, ako nejakí odborní pracovníci z nášho potoka naberali do skúmaviek vodu. Na moju otázku odpovedali, že zisťujú, nakoľko je tá voda ešte čistá. Na otázku, či by som sa z nej mohol napiť, odpovedali: „Ani nápad, je to životu nebezpečné! V tejto vode je už množstvo rôznych nečistôt. Niektoré vidíte voľným okom, prítomnosť iných možno zistiť len odborným skúmaním pod mikroskopom. Ak sa chcete napiť, najlepšie je ísť k prameňu – tam je voda ešte čistá.“ – – Podobne je to aj s našou vierou. Vždy znovu je potrebné vrátiť sa k prameňom. Pretože v priebehu rokov a storočí je evanjelium neustále v konfrontácií s myšlienkami tohto sveta, s prítomnosťou hriechu, prítomnosťou diabla a jeho klamstva. Ani nezbadáme, ako sa do čistého evanjelia dostanú všelijaké nečistoty, klamstvá, nejasnosti, nepresnosti. Niečo spôsobí tradícia, niečo naše – hriechom poznačené – srdce, niečo naše zabúdanie, nepresné odovzdávanie posolstva ďalšej generácii v rodine, v cirkvi. Stačí malá nepresnosť, nedôslednosť, kúsok lži, samoľúbosti, malá zmena a z evanjelia sa stane niečo, čo už nemá v sebe život, čo skôr otravuje, ako oživuje. Nezabúdajme na návrat k prameňom! Každodenný návrat k Slovu života, k Písmu.
Jozef Grexa