Vedomie ospravedlnenia, odpustenia hriechu je skutočne základom kresťanského povedomia. Kto toto neprežil, ten vie o kresťanstve veľmi málo. Len ten, kto vie o svojich zlyhaniach, sebectve, o tom, ako ublížil a denne ubližuje iným, ako zabúda dobre robiť – a v Kristovi našiel odpustenie – len ten vie, čo znamená „ospravedlnenie“. – – Problémom nášho kresťanstva býva to, že sa mnohí nepovažujú za ospravedlnených, ale za spravodlivých (L 18,9nn). Z toho vyvstáva pýcha, odsudzovanie iných. Cirkevný zbor sa stáva miestom tých, ktorí si o sebe myslia, že sú spravodliví a o iných si myslia svoje. Úprimnosť je tam neznámy pojem. Najradšej ohovárajú iných. Nikto sa v ňom necíti nijako zvlášť dobre. – – Dnes nám apoštol predkladá iný model cirkevného zboru: Ježiš prišiel, aby spasil hriešnikov, medzi nimi ja som prvý. Ježiš to urobil preto, aby ukázal príklad, podstatu kresťanstva: zmierenie, odpustenie, ospravedlnenie. Cirkevný zbor nie je zhromaždením spravodlivých, ale ospravedlnených. Takých, ktorí sa nemôžu chváliť bezúhonnou minulosťou a veľmi ich to trápi. V Kristovi našli východisko. Nemajú čo stratiť, už iba získavajú. Boli sme ospravedlnení, už sa nemusíme trápiť nad svojimi zlyhaniami. Usilujme sa teraz vytvárať spoločenstvo ospravedlnených! Čiže pokorných, tichých, odpúšťajúcich, plných Kristovej lásky.
Jozef Grexa.