Nie tak dávno som počul jeden úsmevný, ale pravdivý príbeh. Staršej žene sa po úspešnej operácii šedého zákalu pomerne dobre vrátil zrak. Hneď po operácii zistila na rukách hnedé škvrny. Išla sa sťažovať operujúcemu lekárovi. Nič hrozné sa nestalo, boli to obyčajné starecké škvrny, ktoré predtým nevidela. – – Tak nejako to vyzerá často aj s nami, ľuďmi. Izaiáš to pomenoval v dnešnom texte: „Hmatkáme po stene ako slepí a tápeme sťa ten, čo nemá oči...“. Sme náchylní brať Boha na zodpovednosť za problémy vo svojom živote, v našich rodinách i spoločnosti (kde je, keď sa to deje, keď to dopúšťa?!). Máme svoje normy a predstavy o tom, čo nás nasmeruje na správnu cestu. Kde môžem poznať pravdu o sebe? Jedinou normou a zrkadlom je Božie slovo. „Lebo slovo Božie je živé a ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč... schopné posudzovať hnutia a zmýšľania srdca (Žid. 4,12). Ďakujme Bohu, ak skrze Slovo a pôsobenie Ducha Svätého prezrieme a vidíme nie škvrny na rukách, ale na srdci! Zápasme o čistotu, lebo to, čo platilo za proroka Izaiáša, platí aj v dnešnej dobe pre každé dieťa Božie.
Milan Bruncko