Často bývame konfrontovaní s tvrdou životnou realitou. Strata zamestnania, strata zdravia, strata blízkych, ale aj depresívne stavy spôsobené všelijakými nedorozumeniami, či už doma, v zamestnaní, alebo v cirkvi. – – Dokiaľ sme na Zemi, nevyhneme sa smútku, bolesti, ani plaču, veď ani Pán Ježiš toho nebol ušetrený. Lenže On vedel, ku komu sa má utiekať – k svojmu Otcovi, ku ktorému priam úpel. Nad všetkými Jeho prosbami však dominovala tá najdôležitejšia: „Buď vôľa tvoja“. – – Všimnite si, že hoci horekovanie proroka Izaiáša znie ako zúfalý výkrik, predsa len vyúsťuje do dôvery. „Hospodine, Ty si Otec náš...“ (Iz 64,7). To je prejav dôvery – v Izraeli nebývalý! Veď Hospodina nebeským Otcom učí nazývať až Pán Ježiš. – – Dôverovať Bohu tiež znamená byť od Boha závislý. Keď je niekto závislý od alkoholu, nemôže bez neho žiť. Boh Otec skrze Pána Ježiša je nám dnes v Duchu Svätom oveľa bližšie, než bol ľudu Starej zmluvy a tomu by mala zodpovedať aj naša závislosť od Neho. – – Nenarodili sme sa preto, aby sme si s Božou pomocou užívali života, ale aby sme s Božou pomocou splnili poslanie, ktoré nám Boh predurčil. A to sa veru nezaobíde bez dôvery a bez modlitby: „Buď vôľa tvoja...“
Jaroslav Kratka