Stalo sa vám, že za vami prišiel niekto, kto chcel radu a nakoniec ste zistili, že aj tak si urobí po svojom a čas, ktorý ste mu venovali, vám pripadal premrhaný? Človek v čase súženia a ťažkostí hľadá pomoc u druhých, no málokedy je otvorený prijať to, čo mu zaznie ako rada, či usmernenie. Toto cítil Jeremiáš, keď sa s ním chcel kráľ opäť tajne rozprávať a pýtať sa ho na zvesť od Hospodina. Preto prorok hovorí: „Ak ti podám zvesť, iste ma vydáš na smrť a ak ti dám radu, neposlúchneš ma“. Jeremiáš sa už po toľkých sklamaniach, väznení a ubližovaní zdráha slovo zvestovať. Pokladá to za zbytočné. Zvestované slovo nemá odozvu a jeho rada asi nebude prijatá. Keď si človek začne vyberať, čo z Božieho slova mu pasuje a čo nie, čo mu je príjemné a čo vôbec nechce počuť, dostáva sa na svoju vlastnú – ľudskú cestu. Tú neurčuje Božia vôľa, ale vlastné rozhodovanie a spoľahnutie sa na vlastný úsudok. Naše ľudské možnosti sa však veľmi skoro vyčerpajú. Vypočuť si Božie posolstvo ešte neznamená, že aj pôsobí v našom živote. Buďme preto nielen poslucháčmi slova, ale aj jeho činiteľmi! K tomu nám predsa bolo darované.
Jozef Havrila jr. s manželkou