V tejto pretechnizovanej a prehnane materialistickej dobe je nanajvýš vhodné apoštolovo napomenutie, aby sme túžili po duchovných daroch. Prvým a najväčším z nich je láska. Počúvame o nej tak mnoho, že pre ňu samotnú – pre lásku, už neraz ani niet miesta. Keby totiž bolo medzi nami dosť lásky, neposudzovali by sme sa navzájom. Viac by sme túžili po vzájomnej službe. Láska, ktorá nemá komu poslúžiť, nemá zmysel, umiera. No s Božou láskou je to inak, celkom naopak. Umiera, aby vznikol život. Kristova láska nás vedie k tomu, aby sme nežili pre seba, ale pre druhých. Pre celkom konkrétnych ľudí, pre konkrétne spoločenstvo cirkvi. A všetko, čo konáme, aby sa dialo na prospech cirkvi. Aj náš osobný duchovný život má slúžiť k posilneniu služby druhých. O to ide aj pri dare hovorenia (neznámym) jazykom. Nemá viesť k vzájomnému posudzovaniu duchovného života, ale k službe iným. Preto je dôležitý aj ďalší spomínaný dar – dar prorokovania. Ten má byť naším zrkadlom. Do Božieho slova sa máme takto zahľadieť a započúvať. Hľaďme na stelesnené Božie slovo – na Ježiša Krista a pochopíme svoju úlohu v cirkvi!
Eva Kolesárová