Máriin odchod k Alžbete bol vlastne odchodom od každodenného života, od bežných vzťahov a od každodenných starostí. Bol to odchod z prostredia, kde by pravdepodobne bolo ťažké vysvetľovať, že si ju Boh ako slobodné dievča vybral, aby sa stala pozemskou matkou Božieho Syna. Nebol to útek pred zodpovednosťou. Bol to rýchly odchod na miesto, kde bol pokoj a bezpečie, aby sa čo najlepšie pripravila na úlohu, ktorou ju Pán Boh poveril. Dôkazom toho, že urobila dobre, bola radosť a naplnenie Duchom Svätým, ktoré spolu s Alžbetou mohli prežívať. – – Skúsme tieto Vianoce aj my zanechať starosti každodenného života a sústreďme sa na Pána, u ktorého je pokoj a bezpečie! Sústreďme sa na Jeho SLOVO a dovoľme Mu viac ako inokedy, aby k nám v tichosti prehovorilo! Mária počula, čo jej povedal Pán a uverila, že sa to slovo splní. To bol hlavný predpoklad jej odchodu a radosti. Počuť Božie slovo a veriť mu, to je sila, ktorá nám umožňuje zanechať veci, ktoré nás ťažia. Dovoľme Duchu Svätému, aby nás dokonale pripravil na úlohy, ktorými nás Pán Boh chce poveriť a tieto Vianoce prežijeme rovnakú radosť, akú prežila Alžbeta pri stretnutí s Božím Synom!
Vladimír Maťaš