Je to už skoro rok, keď som v zbore pochovával človeka tesne pred Vianocami. Je to veľmi ťažké obdobie na takú smutnú udalosť. Všetko sa to začalo malou nevoľnosťou v práci. Kolegovia ho preto hneď odviezli do nemocnice. Lekári urobili prvé zbežné vyšetrenia a zistili, že najpravdepodobnejšie je niečo s pankreasom. Stav sa však veľmi rýchlo zhoršil a kvôli bolestiam ho museli uviesť do umelého spánku. Previezli ho potom do väčšej nemocnice a pri návšteve ubezpečovali manželku, že to bude v poriadku a že zajtra začnú s podrobnejšími vyšetreniami. Ráno, na Štedrý deň, zazvonil telefón so slovami: „Váš manžel v noci zomrel.“ Nespomínam to preto, aby som vinil, či nadával na lekárov. Ani rodina to takýmto spôsobom nevnímala. Niekedy nepomôže ani snaha, ani vôľa, ani poznanie. Nepomôže dúfať v človeka, pretože nemá ľudský život v rukách. Biblia o tomto veľmi často píše. Dúfaj v Boha, aj keď sa vkladáš do rúk ľudí! Môžu urobiť iba to, čo Boh bude chcieť. A to platí aj pre dnešný deň.
Jaroslav Petro