Príbeh o pobyte proroka Eliáša u vdovy zo Sarepty je zvláštny, ako je zvláštne – a ľuďmi neurčované – Božie konanie. Pán Boh posiela proroka do nábožensky cudzieho prostredia. Posiela ho na „ťarchu“ chudobnej vdove, ktorá už pre chudobu, sucho a hlad pomýšľa na koniec – svoj aj svojho syna. V tejto vypätej a stresujúcej situácii je vystavená ďalšej skúške. Uveriť a dať posledné zvyšky jedla neznámemu „cudzincovi“! Veď to všetko je proti logike! Áno, proti ľudskej, ale nie proti Božej logike! Kým naša logika siaha len po hranice našich možností, Božia spočíva v Jeho bezhraničnej moci a múdrosti. A v Jeho moci je aj bezmocný človek mocný. – – Preto potrebujeme vierou prijať to, čo nám Pán Boh dáva. Prijať aj službu (vdova prijala proroka) ako záchranu svojho života. Inak zostaneme v hraniciach seba samých, neprekročíme svoju časnosť a nevstúpime do predivného sveta Božej prítomnosti.
Dušan a Alena Kováčikovci