Srdce človeka je ako pevnosť, ktorú môže dobyť iba Boh. To poznal aj apoštol Pavel, keď sa zamýšľal nad situáciou zboru v Korinte. Tamojší kresťania mu vyčítali, že pri riešení sporov nie je dosť tvrdý (nepoužíva účinné zbrane). Totiž, aj keď sme uverili v Pána Ježiša Krista, tu, na zemi, chodíme v tele a nosíme bremeno vlastného JA. Tak aj u korintských ešte prerážala pýcha a telesnosť, preto nechápali Pavla, ktorý ich chcel naprávať (napomínal ich) duchovnými prostriedkami. Píše: „...zbroje nášho boja nie sú telesné, ale schopné v Bohu zboriť hradby. Boríme mudrlantstvo a každú namýšľavosť...“ Pán Boh sám nám chce poskytnúť svoje zbrane. Je to Jeho mocné duchovné slovo, ktoré máme používať a opevnené ľudské srdcia máme obliehať modlitbami. Aj dnes srdcia mnohých cirkevníkov majú opevnenia, za ktorými hľadajú únik – a hovoria: Sme pokrstení, konfirmovaní, schádzame sa k Božiemu slovu, tak čo ešte treba? Akú novotu života? Je potrebné, aby sme aj dnes „borili každé mudrlantstvo, každú namýšľavosť“ u seba aj u druhých a vydali svoje srdcia Bohu. Lebo On môže okrem svojho slova použiť pri nás aj silnejšie zbrane.
Ján Belica