Zrozumiteľné dôkazy o Božej existencii

Sme veľmi radi, že si k nám mohol pricestovať. Aká bola tvoja osobná cesta viery?
Predovšetkým vám chcem poďakovať za ten nádherný čas, ktorý som s vami na Slovensku mohol stráviť. Prišiel som aj so svojím 18-ročným synom a so spolupracovníkom, fyzikom Dr. Brianom Millerom. Keď som vyrastal, veľmi som sa o náboženstvo nezaujímal. Mal som veľa nesprávnych predstáv o tom, kto Boh v skutočnosti je. Keď som bol v treťom ročníku na vysokej škole, niekto mi povedal o Ježišovi, ja som uveril a obrátil sa. Moja rodina to však neprijala najlepšie, najmä môj starší brat, ktorý bol ateistom. Študoval na právnickej fakulte a keď sa dozvedel, že som sa stal kresťanom, rozhodol sa, že mi vieru vyvráti.

Chcel sa na to dobre pripraviť, a tak začal študovať Bibliu, aby v nej našiel protirečenia, ktoré by potom použil proti mne. Keď sme sa však konečne stretli, skončilo to tým, že ešte v ten víkend bol pokrstený vo vode, lebo uveril aj on. Na svojej ceste viery som teda veľmi skoro čelil výzve, ktorá ma prinútila k jej obhajobe. Uvedomil som si, že ak Boh dokázal zmeniť môjho brata, dokáže zmeniť kohokoľvek. Aj táto skúsenosť ma neskôr inšpirovala k tomu, aby som ľudí privádzal ku Kristovi, a to predovšetkým študentov na vysokých školách.

Kedy si začal pracovať medzi študentmi na univerzitách?
V podstate hneď po svojom obrátení, čo je už viac ako tridsať rokov! Je ťažké uveriť, že čas beží tak rýchlo.
Pre nás bola tvoja služba na univerzitnej pôde veľmi povzbudzujúca, lebo sme vždy snívali o tom, že evanjelium prenikne medzi vysokoškolákov. Ako si ty vnímal študentov, ktorých si mohol osloviť počas dvoch večerov v UPC na Mlynoch?
Myslím si, že slovenskí študenti boli veľmi otvorení. Diskutovali s nami s rešpektom, pričom sa našlo niekoľko kritikov a skeptikov, ale to je jednoducho súčasťou našej práce, ktorú už robíme desiatky rokov na stovkách univerzít po celom svete. Dôležité je, že sme mohli prehovoriť k toľkým mladým ľuďom. Aj na Slovensku sa potvrdila moja skúsenosť, že keď dokážeme prezentovať dôkazy o Božej existencii zrozumiteľným spôsobom, mladí ľudia na to vždy reagujú. Je úžasné, že aj pri odbornej prednáške môžeme prezentovať evanjelium Ježiša Krista a vidieť, ako k mladým silno prehovára.

Mohol by si, prosím, zopakovať štyri základné otázky, ktoré si spomenul aj na prednáške?
Prvou tézou je, že vychádzame z predpokladu, že niečo existuje, a nie, že neexistuje nič. Odkiaľ tu je napríklad život alebo vesmír? Tieto otázky sme nezačali klásť my, pochádzajú zo 17. storočia od matematika Gottfrieda Leibniza. „Prečo existuje život? Prečo existuje vesmír?" A tak žiadame študentov, aby sa zamysleli nad tým, že keďže život a vesmír jestvujú, odkiaľ prišli? Ak existuje vesmír, potom môžeme hľadať aj jeho tvorcu. To, že vesmír má počiatok, vedela Biblia už tisícročia, veda túto pravdu v posledných dekádach iba potvrdzuje.

Druhou otázkou je, odkiaľ pochádza život? Evolúcia sa usiluje popísať len to, čo sa dialo potom, ako už život existoval, no nedokáže vysvetliť pôvod jednoduchej bunky, ktorá je sama osebe neuveriteľne zložitým mechanizmom. Evolúcia nedokáže vysvetliť pôvod života. Rakúsky fyzik Erwin Schrődinger napísal v roku 1944 knihu s názvom „Čo je život?", v ktorej hovorí o tom, že život je informácia. V týchto intenciách pokračovali Watson a Crick, ktorí objavili DNA a potvrdili, že je akýmsi „softvérom bunky". V našej DNA je teda skrytá informácia. Informácia však nie je fyzickej podstaty, je skôr produktom mysle. Kniha Genezis to popisuje tým, že Boh vyriekol Slovo a tak do nášho systému vpísal informáciu. To je odpoveďou na otázku, ako vznikol život. Boh povedal Slovo, čím do systému vložil informáciu, či už hovoríme o počiatku vesmíru, počiatku živých vecí alebo nás ľudských bytostí.

Tretia otázka, ktorú ponúkame, je, prečo sme morálnymi bytosťami? Prečo existuje univerzálne vedomie o tom, čo je dobré a čo zlé? Odkiaľ to pochádza? Bez ohľadu na naše kultúrne alebo sociálne rozdiely, všetci uznávame dobro a zlo, čo poukazuje na darcu morálneho zákona, na niekoho, kto je zhora, mimo ľudského pokolenia. Všetci si uvedomujeme, že nie je správne, keď klameme alebo sme neúprimní, jednoducho preto, že bol do nás vložený morálny zákon. Dokonca Rozhovor s Riceom Broocksom z USA Zrozumitelné dôkazy o Bozej existencii „Evolúcia sa usiluje popísať len to, čo sa dialo potom, ako už život existoval, no nedokáže vysvetliť pôvod jednoduchej bunky." víťazný život 4/2014 www.slovozivota.sk 13 rozhovor aj keby kultúra istého spoločenstva povoľovala väčšiu mieru korupcie než iná, aj členovia onoho spoločenstva vedia, že korupcia nie je správna. Známy spisovateľ C. S. Lewis to vyjadril takto: „Viem, keď je čiara krivá. No ako by som to mohol vedieť, ak by som najprv nevedel, ako vyzerá rovná čiara?" Morálny zákon na rozlíšenie dobra a zla je v každom z nás, preto sme si hlboko vo vnútri plne vedomí toho, že sme ho porušili.

To nás vedie ku štvrtej otázke: „Komu môžeme dôverovať?"

Keby sme to chceli rozvinúť ešte ďalej, otázka by mohla znieť: „Komu môžeme dôverovať v tom, že nás dá do poriadku?" Ľudstvo je „zlomené" a potrebuje opravu, či sú to vírusové ochorenia, terorizmus, vojny, ekonomické kalamity. História nás učí o tom, že akákoľvek ľudská snaha vytvoriť na zemi raj dopadla katastrofálne. Odpoveď na otázku, komu môžeme dôverovať a kto nás dá do poriadku, nachádzame v evanjeliu, ktoré v zásade hovorí, že Stvoriteľ sa stal človekom v Ježišovi Kristovi. Ježiš nebol len dobrým človekom alebo prorokom, ale bol Stvoriteľom v ľudskej podobe a žil životom, ktorý sme my mali žiť. Inými slovami, Ježiš ako jediný dokázal dodržať morálny zákon. Síce porušil veľa náboženských tradícií, ale nikdy sa neodklonil od morálneho zákona. Potom čo žil životom, ktorý sme my mali žiť, a zomrel smrťou, ktorou sme my mali zomrieť, na tretí deň vstal z mŕtvych, čím potvrdil, že je Božím Synom. Jeho vzkriesenie nás len utvrdzuje v tom, že Ježišovi môžeme naozaj dôverovať. Keď sa k nemu obrátime, ponúka nám spasenie a odpustenie hriechov. Obrátenie k nemu vyjadruje to prekrásne slovo pokánie – teda odvrátenie sa od hriechu, ale aj od všetkého, na čo sme sa predtým spoliehali; následne vkladáme svoju úplnú dôveru v Ježiša Krista.

Napísal si knihu Boh nie je mŕtvy, ktorú sme vydali aj v slovenčine. Kniha sa stala inšpiráciou pre film identického názvu, ktorý ste nedávno v Amerike nakrútili a premietali v kinách. Povedz nám, ako vznikla táto myšlienka?
Keďže pracujem medzi študentmi vysokých škôl, chcel som napísať niečo, čo by pomohlo bežnému veriacemu pri obhajobe kresťanskej viery. Kresťania vedia, že Boh je pre nich skutočný, no často nevedia svoju vieru obhájiť alebo ju prezentovať. Knihu som napísal preto, aby zrozumiteľné argumenty v prospech Božej existencie dokázali podať nielen vzdelaní intelektuáli či ľudia s akademickým vzdelaním, ale aj bežní tínedžeri. Keď som sa o projekte knihy s touto témou podelil so svojím priateľom, ktorý je úspešným podnikateľom, hneď na to reagoval tak, že o tom musíme nakrútiť aj film. Je to bohatý muž a patrí k ľuďom, ktorí sú si vedomí toho, že sú majetní preto, lebo im požehnal Boh. Sú totiž aj takí kresťania, ktorí sú zámožní, no majú akoby jeden život viery a druhý život vo svete. Tento muž, volá sa Troy Duhan, sa vždy držal zasľúbenia z Matúša 6:33: „Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť, a to všetko vám bude pridané." Financoval už niekoľko filmov a v niektorých amerických štátoch sa podľa úspešnosti filmu dá uplatniť úľava na daniach; podnikatelia tak vstupujú do istého rizika. Nakoniec sme sa u nás v meste Nashville v Tennessee stretli s Troyom aj zástupcami spoločnosti Pure Flix, ktorí mi predstavili svojich scenáristov a spolu sme vytvorili film Boh nie je mŕtvy. V USA už zaznamenal veľký úspech a verím, že to bude pokračovať i v ďalších krajinách, ako je napríklad aj Slovensko.

Spomínal si, že pracujete na univerzitách. Ako sa staráte o tých študentov, ktorí sa obrátia ku Kristovi?
Naša sieť zborov sa volá Every Nation (Každý národ) a založili sme cirkevné zbory v 70-tich národoch sveta. Okrem toho máme stovky „Campus ministries" (kresťanské spoločenstvá v rámci univerzitných centier). Naším cieľom je v misii na univerzitách spolupracovať s viacerými kresťanskými denomináciami. Pred mnohými rokmi som si uvedomil, že ak chceme zasiahnuť celý svet, bude si to vyžadovať zapojenie celej cirkvi. Keď sme pripravovali konferenciu Kresťanov v meste v Bratislave, navrhol som, aby sme okrem konferencie, ktorú väčšinou navštevujú len veriaci ľudia, navštívili aj univerzitnú pôdu. Kamkoľvek idem po celom svete, vždy sa usilujem o to, aby som mohol byť na vysokých školách a rozprávať študentom o Ježišovi; preto sám seba niekedy označujem za najstaršieho žijúceho tínedžera na svete (smiech).

Hlavným posolstvom, ktoré prinášame, je, že naša viera nie je slepá. Boh nám dal viac ako dostatok dôkazov v prospech svojej existencie, ako sa hovorí v Rimanoch 1. kapitole, že Božia prirodzenosť a jeho vlastnosti sa môžu jasne vidieť aj prostredníctvom toho, čo stvoril. Preto so mnou často cestuje aj vedecký pracovník, fyzik Dr. Brian Miller, aby na túto tému diskutoval s laickou i odbornou verejnosťou. Čím viac spoznávame to, čo je stvorené vôkol nás, tým viac môžeme spoznávať aj Boží charakter. Život má v sebe príliš veľa „informácií" na to, aby bol len produktom náhody. Ak priestor a čas majú svoj počiatok, čo dnešné vedecké poznatky iba potvrdzujú, potom tvorca priestoru a času musel existovať mimo priestor a čas. Moderné výdobytky vedy nás iba posúvajú bližšie k spoznávaniu intelektu a charakteru Stvoriteľa.

Ďakujeme za vašu návštevu a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu. Otázky kládol Peter Čuřík