Muž s profilom

pridal: Gabriel Gajdoš | | zobrazení: 1873
V liste Efezským 5 je nám predstavená zodpovednosť, ktorá je súčasne aj jasnou výzvou k radikálnej obetavej láske: „Mužovia, milujte si ženy, ako aj Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu" (verš 25). Táto výzva k manželskej láske bola pre domáce povinnosti mužov (alebo pre ich nedostatok), v tej dobe ťažkým úderom – tak, ako to je ešte aj dnes. Človeku vyráža dych, keď niekto berie vážne tieto slová – „milujte si ženy, ako aj Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu". A keď sa týmto slovám úprimne otvoríme, zasiahne mnohých kresťanských mužov úder... pretože ťahajú za kratší koniec! Dôvod, prečo tento úder „triafa do čierneho", spôsobuje skutočnosť, že je to výzva obetujúcej sa lásky, ktorá zahŕňa aj samotnú smrť. Biblický obraz muža Grécka mytológia rozpráva o mladom mužovi, ktorý nikoho nemiloval, až do dňa, keď objavil, ako sa jeho tvár odzrkadľuje na hladine vody a vtedy sa zaľúbil do vlastného odrazu. Tak veľmi túžil po láske, že sa nakoniec utrápil, zomrel a premenil sa na kvet, ktorý nesie jeho meno – Narcis. Narcistická sebaláska však nie je dobrou vecou! Narcizmom sme odpudzovaní a mali by sme sa mu čo najstarostlivejšie vyhnúť. No podivuhodné je to, že v liste Efezským 5 sme vyzývaní k povznesenej sebaláske: „Takto sú povinní aj mužovia milovať si ženy ako vlastné telá. Kto si miluje ženu, seba samého miluje. Veď nikto nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale ho živí a opatruje, ako aj Kristus cirkev; lebo sme údmi Jeho tela." (Efezským 5,28-30). Milovanie seba samého tým, že milujeme svoje ženy, sa zakladá na myšlienke „byť jedno telo" – na hlbokej „výmene duší" v manželstve, ktorá môže viesť až tak ďaleko, že jeden druhého vníma podobne. Milovať svoje ženy ako svoje vlastné telá je veľká a veľkolepá vec. Znamená to, pripisovať jej tú istú dôležitosť, tú istú hodnotu, „tú istú existenčnú veľkosť, ktorú prisudzujeme aj my sebe". Ona sa stáva pre nás takou reálnou, akých reálnych vnímame my seba. Ona je ja. Ako môžeme naše ženy milovať ako naše telá? Ako sa môžeme o nich starať, ako to robíme u seba? Odpoveď sa vzťahuje na tri oblasti. Prvá je fyzická oblasť. Dr. Robert Seizer hovorí vo svojej knihe o svojej práci lekára – o operačnom odstránení jedného nádoru pri ktorom bol súčasne nútený prerušiť jeden tvárový nerv, čo by znamenalo, že ústa tej mladej ženy natrvalo ochrnú a ostanú zdeformované. Dr. Seizer k tomu hovorí toto: „Jej mladý manžel sa nachádza v miestnosti. Stojí na protiľahlej strane postele a spolu vo večernom svetle lampy sa zdá, že im je dobre, majú svoje súkromie a sú utiahnutí pred ostatnými. ‚Kto sú to,' pýtam sa sám seba, on a tie krivé ústa, ktoré som urobil, že navzájom na seba tak voľne, túžobne pozerajú a dotýkajú sa? Mladá žena prehovorí. ‚Ostanú moje ústa už navždy takto?' pýta sa. ‚Áno,' odpovedám, ‚zostanú tak, pretože nerv je už prerušený.' Prikývne a je ticho. No mladý muž sa usmieva. ‚Páči sa mi to,' povie. ‚Je to akési milé.' ... Zamyslený sa zohne, aby pobozkal jej krivé ústa. Som pri nich tak blízko, že môžem vidieť, ako on skriví svoje pery, aby sa prispôsobil jej perám a ukázal jej, že sa ešte stále môžu bozkávať." Toto je spôsob, akým máme milovať. Jej telo je naším telom, jej útecha je našou útechou, jej ozdoba je našou ozdobou, jej záležitosti sú našimi záležitosťami. Druhá oblasť, v ktorej môžeme svoje ženy milovať ako naše telá, je emocionálna oblasť. Tak veľa mužov robí z emocionálnych rozdielov medzi ženami a mužmi predmet znevažujúceho humoru. Ponižujú, zľahčujú ženské schopnosti, tak, akoby mužská zdržanlivosť bola v prevahe. Vidia rozdiely, no ženám nerobia žiadne ústupky a ani sa nepokúšajú rozumieť im. Žiaden muž nemôže niečo také robiť a súčasne tvrdiť, že je Bohu poslušný! Je to povrchná mužskosť, ktorá si namýšľa, že hlavnou ženskou črtou je prejavovať iným ľuďom pochopenie. Keď si muž ujasní, že Boh dal aj mužovi aj žene navzájom sa dopĺňajúce charaktery, je to znakom úplne vyvinutej, skutočnej mužskej zrelosti. Ako tretia existuje samozrejme aj sociálna oblasť. Erma Bombeck humoristicky naznačila, že niektorí „vysoko duchovní páni" si myslia, že ich ženy celý svoj deň trávia tým, že nosia svojim deťom hračky do pieskoviska a triedia staré ponožky. Samozrejme, že ženy majú veľké množstvo sociálnych kontaktov: doma, v kancelárii, v škole. Ale spomínam si na jednu veľmi poučnú situáciu, keď moja žena navštívila svoju sestru v Connecticute a mne prenechala zodpovednosť za naše štyri malé deti. Pripravoval som jedlo, vymieňal tisícky plienok, obväzoval otvorené rany, urovnával hádky, kúpal deti a odstraňoval katastrofy zo zemského povrchu. Mal som čo robiť, ešte skôr ako som vstal a aj potom, keď som si išiel ľahnúť. Táto skúsenosť bola taká pôsobivá, že som v myšlienkach vynašiel novú kuchyňu podľa vzoru umývačiek áut: Podlaha v strede miestnosti klesá k veľkému odtoku. Na stene visí hadica, ktorej tlakový prúd čaká len na to, aby po jedle mohol všetko spláchnuť. Bola to situácia, ktorej opakovania by som sa hneď rád zriekol, ale, ako hovorila moja manželka: „Bolo to pre teba dobré!" Hej, muži, sme vyzývaní k Bohom nariadenej sebaláske: milovať svoje ženy ako svoje vlastné telá a starať sa o ne ako Kristus o Svoju cirkev! Milovať svoje ženy ako samých seba sa vzťahuje na tri oblasti: fyzickú, emocionálnu a sociálnu. Máme svojím ženám venovať to isté množstvo energie, času a kreativity ako sami sebe. Máme sa o nich láskyplne starať. Žena, ktorá je takto milovaná, je hodná obdivu. Okrem toho aj muž, ktorý takto miluje, je hodný obdivu – pretože sa podobá Kristovi. List Efezským 5 pred nás kladie veľkú výzvu! Sebaobetujúca láska – to je láska silná ako smrť! Posväcujúca láska – tá buduje. A spätne človek zistí, že ak miluje ženu, miluje vlastne sám seba. Keď si to niečo vyžaduje, potom je to ťažká duchovná práca. Ako povedal Walter Trobisch: „Manželstvo nie je výdobytkom, ktorý už je uzavretý. Je dynamickým procesom medzi dvoma ľuďmi – vzťah, ktorý sa stále mení, ktorý rastie alebo umiera." Hej, muži! Výzva: milovať svoje ženy ako Kristus miloval cirkev, vyžaduje určité vlastnosti. Vernosť Keď sa muž zaviaže milovať svoju ženu, „ako aj Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu" (Efezským 5,25), nikdy jej nebude neverný. Jedna vec, s ktorou môže Kristova církev počítať, je vernosť jej ženícha. A na to sa môže spoľahnúť aj žena, ktorú manžel miluje ako Kristus. Muži, naše ženy musia mať možnosť spočívať bezpečne v našej vernosti. Naše oči ... naše slová ... náš časový plán ... naša vášeň ... všetko v nás musí hovoriť tou istou rečou: „Som a ostanem ti vždy verný." Komunikácia Ako ďalšia nasleduje cnosť komunikácie. Prednedávnom bola čitateľkám jedného populárneho ženského magazínu položená otázka: „Keby ste mohli zmeniť Vášho manžela, ktorým zmenám by ste ho podrobili?" Prevažná väčšina sa zhodla na želaní, urobiť ho komunikatívnejším. Naznačili však aj to, že ešte radšej by u svojich manželov objavili schopnosť počúvať. Eugene Petersonová poznamenala: Typický manžel sa počas raňajok zahrabe do svojich raňajších novín a uprednostní prečítať si radšej reportáž spravodajskej agentúry o najnovšom vládnom škandále v Európe, výsledky včerajších ľahkoatletických pretekov a dozvedieť sa názory niektorých ľudí, s ktorými sa nikdy nestretne. Namiesto toho, aby počúval hlas človeka, ktorý sa s ním ešte pred chvíľou delil o posteľ, ktorý mu práve nalieva kávu a pripravuje volské oko. A urobí to, aj keby počúvaním tohto živého hlasu, ktorý mu zasľubuje lásku a nádej, mohol získať viac emocionálnej hĺbky, intelektuálnej výmeny a informácií, aké mu nemôžu poskytnúť New York Times, Wall Street Journal ani Christian Science Monitor dohromady. Muži, túžba našich žien po komunikácii od nás požaduje, aby sme si pravidelne vyhradili čas na rozhovor. Ide tu o to, aby sme sa jeden s druhým skutočne rozprávali, aby sme si nevymieňali len fakty, ale aj pocity. Musíme sa naučiť: rozprávať v metaforách a prirovnaniach, vo vetách, ktoré začínajú napríklad slovami: „Teraz sa mi zdá, že..." A znamená to tiež, že musíme počúvať. Jedny americké hospodárske noviny odporúčali vedúcemu zamestnancovi, aby 65% svojho času naplnil počúvaním. O koľko viac by si túto radu mal vziať k srdcu múdry manžel! Budovanie Winston Churchil navštívil raz sviatočný banket v Londýne, počas ktorého bola položená všetkým hodnostárom otázka: „Kým by ste radi boli, keby ste nemohli byť tou osobnosťou, ktorou ste?" Samozrejme boli všetci prítomní veľmi zvedaví na Churchilovu odpoveď, ktorý počas slávnosti sedel vedľa svojej milovanej Clemmie. Nakoniec nikto neočakával, že by Churchil spomenul Júlia Caesara alebo Napoleona. Keď už konečne prišiel na neho rad, starý pán sa postavil a povedal: „Keby som nemohol byť tým, ktorým som, najradšej by som bol," – v tej chvíli sa odmlčal a chytil ruku svojej ženy – „druhým manželom Lady Churchilovej." V ten večer „starý pán" svojimi slovami určite získal mnoho bodov. Ale jeho slová zastupujú každého, kto má dobré manželstvo. Povinnosť povzbudzovať svoju manželku má veľký význam. Keď si myslíte, že to, čo koná vaša manželka, je menej dôležité ako vaše konanie, tak ste na omyle a nachádzate sa vo veľkých ťažkostiach. Komplimenty týkajúce sa jej láskavosti a jej denného konania majú byť samozrejmosťou, takisto ako dôkaz rešpektu cez všeobecné láskavosti. Úcta V spojitosti s tým sa musí dať dôraz na preukazovanie úcty. Mnohí muži sa nikdy kvôli svojim ženám nezriekajú svojich potešení. Pre niektorých mužov má golf ten istý význam ako Danteho Raj, no vstup do nákupného domu znamená pre nich skôr toľko, ako vstup do Danteho Pekla s nápisom: „Vzdajte sa všetkých nádejí, ktorí tu vchádzate." No keď milujete svoju ženu, musia existovať aj časy, keď sa zrieknete nádhernej zelene, pretože si vážite jej záujmy a jednoducho ju milujete. Čas a romantika V roku 1986 začal časopis Psychology Today anketu medzi 300 manželskými pármi kladením otázok, čo by ich udržalo spolu. Jedným z faktorov pre ich zotrvanie spolu bol čas, ktorý spolu strávili. Zabezpečte, aby ste si stanovili túto prioritu! Váš termínový kalendár nám prezradí, čo je pre vás dôležité – preto si zapíšte aj termíny vašej manželky do svojho kalendára. Určte si každý týždeň spoločné chvíle, aby sa vaše posedenia „neuskutočňovali" len tak. Buďte kreatívny! Dohodnite si rôzne schôdzky! Prekvapte svoju manželku! Sem-tam to aj pokojne prežeňte! Kedy ste jej naposledy otvorili dvere a povedali: „Milujem ťa," kedy ste jej vyslovili kompliment, napísali ľúbostný list, poslali jej kvety, dohodli si s ňou schôdzku alebo nechali voľný priebeh zvláštnej pozornosti? Nie je to miznutie lásky, čo ma zraňuje, ale to, že sa postupne z môjho života vykráda. Edna St. Vincent Millay Autor: R. Kent Hughes

Gabriel Gajdoš všetky videa

Doporúčené
8:53
10
Gabriel Gajdoš / Sila bratstva
Sila bratstva
Gabriel Gajdoš